Situáciu dnešných dní v mnohých malých a stredných firmách si dokážem predstaviť. Len čo zvládli prechod na euro, čaká ich úloha účtovej uzávierky roka a prípravy podania daňového priznania (tento rok ešte o trošku sťažené z dôvodu uzávierky v Slovenských korunách, ale platby dane už v euro).
Veľmi často sa stretávam s názorom podnikateľov, že oni účtovali priebežne a daňové priznanie im v marci vytlačí účtovný program. To je z určitého zjednodušeného pohľadu pravda, ale aby boli podklady pre daňové priznanie aj správne a nie len formálne vytlačené na predpísanom tlačive, je potrebné všetky – priebežne počas roka v informačnom systéme uložené – údaje skontrolovať, zinventarizovať a až potom uzatvárať.
Celý rok účtovania a s uzávierkou kopec roboty?
Obrátila sa raz na mňa účtovníčka nášho zákazníka s prosbou, ako vysvetliť majiteľovi, prečo má toľko práce v marci, keď účtovala priebežne celý rok. Vysvetľovala mu, že si odsúhlasuje záväzky a pohľadávky, inventarizuje účty, sumarizuje pripočítateľné a odpočítateľné položky, vyčísľuje výnosy a náklady budúcich období, počíta rozdiely medzi účtovnými a daňovými odpismi. Majiteľ jej oponoval, že skladníkom inventúra sedela a neplatičom už poslali upomienky, zaujímalo ho preto iba jedno číslo – zisk – a pozastavoval sa nad tým, prečo má platiť tak vysoké dane, keď podľa banky ma účtovne malý zisk a na bežnom účte je v mínuse ? Vysvetlil som mu to teda takto:
Základ dane je iba „číslo“
Možno to znie trošku pritiahnuté za vlasy, preto odborníkov z tejto oblasti prosím o zhovievavý prístup, ale v praxi sa veľmi často môže stať, že Vaša firma v priebehu roka nehospodári podľa vopred pripraveného plánu (očakávame takéto tržby, toľko dáme na mzdy, toľko na réžiu, a toľko investujeme). Koncom roka sa môže stať, že daňovo budete v zisku a účtovne v strate, pritom vôbec nebude dôležité, koľko budete mať peňazí na účte. Je to tak preto, lebo niektoré výdaje sa Vám do nákladov počítajú a iné nie. Uvediem príklad: zorganizovali ste pre svojich odberateľov prezentáciu, jej súčasťou bolo aj pohostenie a fľaša vína na rozlúčku, pri desiatkach pozvaných účastníkov mohli tieto výdaje dosiahnuť sumu možne aj sto tisíc (bývalých) korún. Z pohľadu účtovného je to náklad, z pohľadu daní však nie a vaša účtovníčka to musí k základu dane pripočítať – preto sumarizuje pripočítateľné položky.
Alebo iný príklad: zaplatili ste v decembri zálohu na školenie vašich pracovníkov – ale školenie bude až vo februári – peniaze ste vydali, mali ste výdaj, ale ide o náklad budúcich období a vaša účtovníčka ich musí vyčísliť a preúčtovať. Výsledkom týchto a aj ostatných operácií je, že základe dane Vás v marci môže prekvapiť a toto číslo vám nemusí reálne povedať nič o vašich ziskoch.
Na čo máme potom ekonomický softvér?
V prvom rade na to, aby sme v ňom priebežne zhromažďovali obchodné informácie a pokiaľ ich bude dostatok, aby sme na základe ich vyhodnotenia prijali rozhodnutia pre ďalšie obchody. Kupovať si ekonomický softvér, aby sme s jeho pomocou vytlačili daňové priznanie je iba jeden z dôvodov, ale nie ten hlavný.
Informácie sústredené v ekonomickom systéme firmy nám dennodenne môžu pomôcť zodpovedať otázku, či sa nám oplatí tá či oná zákazka realizovať, či je lepšie nakúpiť od toho či onoho dodávateľa, či si budeme môcť za faktúry splatné v budúcom mesiaci bez zbytočného úveru kúpiť nový majetok do firmy. Ak už budeme mať v systéme všetky tieto obchodné informácie, môžeme účtovné dáta použiť aj na vytlačenie podkladov k daňovému priznaniu. Ak sme s informáciami so firemného ekonomického systému pracovali priebežne, nemôže nás cash-flow a daňový či účtovný zisk zaskočiť.
Ing. Dušan Peško
predseda predstavenstva
CÍGLER SOFTWARE, A.S.