Budúce podmienky pre rozvoj slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva po roku 2014, účasť bankového sektora na reštarte poľnohospodárstva a potravinárstva, výroba kvalitných potravín a rozvoj výroby poľnohospodárskych komodít boli na programe 3. ročníka konferencie pre agromanažérov – Agroprogress 2012, ktorá sa uskutočnila 15. 11. 2012 v hoteli Holiday Inn v Trnave.
Usporiadateľ, vydavateľská spoločnosť VELDAN, zabezpečil kvalitných prednášajúcich z radov odborníkov na poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Takmer stovka účastníkov ocenila možnosť získať najaktuálnejšie, ešte horúce, informácie o predpokladaných krokoch Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Prezentáciou o pozícii Slovenska pri tvorbe spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie po roku 2014 konferenciu odštartoval štátny tajomník rezortu Ing. Štefan Adam. Z jeho prezentácie vyberáme:
Súčasný stav agrosektora
- Okrem neustále klesajúcej živočíšnej výroby existujú negatívne trendy aj v rastlinnej výrobe – narastajúci podiel v pestovaní obilnín, kukurice a repky na úkor ostatných plodín.
- Negatívny je aj vývoj v oblasti zahraničného obchodu – vyvážame z krajiny predovšetkým suroviny, dovážame spracované výrobky.
- Stáva sa z nás krajina, ktorá má bipolárne poľnohospodárstvo, založené na produkcii surovín, a ktorej uniká pridaná hodnota z poľnohospodárskej výroby.
- Slovenská republika stratila sebestačnosť vo výrobe základných potravín (napríklad: dnes dovážame viac ako 60 percent bravčového mäsa).
- Potravinová sebestačnosť na úrovni 45 percent je pre Slovensko doslova mementom, vzhľadom na to, že celosvetové zásoby potravín a situácia týkajúca dopytu po potravinách sa zdá byť na rázcestí.
- Navyše stojíme na prahu obdobia, keď energia, voda a potraviny sa stávajú absolútne strategickými surovinami.
Budúcnosť agrosektora
- V nových členských štátoch (NČS) je v súčasnej dobe hlavnou podporou (dotáciou) pre poľnohospodárov jednotná platba na plochu vyplácaná na hektár (SAPS).
- V starých členských štátoch EÚ je uplatňovaný flexibilnejší systém založený na tzv. platobných nárokoch. Po roku 2014 by ho mali prijať aj NČŠ, vrátane Slovenska (zatiaľ nie je stanovené, či to bude už od začiatku nového obdobia alebo až v jeho priebehu, či až na jeho konci, teda pred rokom 2020).
- Nová šanca pre Slovensko a NČŠ, ako podporiť produkciu, sa črtá v rámci budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky (2014-2020). Jednou z priorít pri záverečných rokovaniach sa preto stáva otázka vyjednania platobného nároku, ako aj podmienok určujúcich výšku viazanej pomoci a podpory monogastrických zvierat (ošípaných a hydiny).
Existuje snaha niektorých nových členských štátov o zachovanie jednotnej platby na plochu vyplácanú na hektár. „Môj názor je, že predĺženie jednotnej platby na plochu nemusí byť víťazstvom, môže byť naopak pre Slovensko nevýhodné,“ poznamenal na ich adresu štátny tajomník MP a RV SR. Rok 2012 je kľúčovým rokom vyjednávania o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky. Prebieha zásadná debata v Rade a Európskom parlamente k jednotlivým návrhom, ktoré sa týkajú: priamych platieb, návrhu programu rozvoja vidieka a financovania poľnohospodárskej politiky. Je ale vysoko pravdepodobné, že tento rok nedôjde k dosiahnutiu definitívnej dohody o reforme. Celkovú dohodu ministrov poľnohospodárstva členských krajín s Európskym parlamentom o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) možno očakávať najskôr v roku 2013.
[quote align=“center“ color=“#999999″]Existuje snaha niektorých nových členských štátov o zachovanie jednotnej platby na plochu vyplácanú na hektár.[/quote]
Kľúčové oblasti, ktoré SR presadzuje v rámci rokovaní o spoločnej poľnohospodárskej politike:
- Konvergencia poľnohospodárskej politiky a neodstránenie historického princípu.
- Odmietame zastropovanie.
- Nepodporujeme ozelenenie SPP, považujeme 30 percent financií na ekologickú platbu za príliš vysoké.
- V oblasti vymedzenia plôch LFA presadzujeme taký návrh, aby sme docielili zachovanie súčasného vymedzenia plôch s prírodným znevýhodnením.
- Nárokovateľnosť DPH – pokiaľ ide o oprávnenosť DPH pre subjekty, ktoré nemajú nárok na jej vrátenie podľa daňových predpisov (Požadujeme rovnaké pravidlá oprávnenosti DPH – aké platia pre politiku súdržnosti – so snahou o rozšírenie na PRV).
V súvislosti s požiadavkou na zvyšovanie kvality našich potravín a zjednodušenia orientácie pri výbere, štátny tajomník, Š. Adam, zdôraznil potrebu ich hodnotenia a to nielen značkou kvality SK, ale ako poznamenal, je potrebné ju rozšíriť na značku kvality a pôvodu. Našich poľnohospodárov ubezpečil o prioritnej podpore živočíšnej i rastlinnej výroby, zo strany vlády, v ďalšom období.
Optimistické vízie odborníkov
Na konferencii bol prvý krát prezentovaný návrh na zriadenie Odbytového fondu zameraného na marketingovú podporu a presadenie slovenských značiek potravín na trhu – prezentovala ho Ing. Zuzana Nouzovská, generálna riaditeľka sekcie potravinárstva a obchodu MPaRV SR. Možnosti podpory produkcie ovocia a zeleniny v novom programovom období 2014-2020 priblížil top manažér slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva Ing. Jozef Artim, ústredný riaditeľ SPPK. O pozitívnych skúsenostiach prínosu správneho využívania trávnatých porastov v kombinácii s inými zložkami krmovín odovzdal svoje poznatky Jensen Mogens Toft, DLF Trifólium, z Dánska. Zdôraznil najmä ich podiel nielen na zvyšovaní produkcie mlieka, ale hlavne kvality. Našim poľnohospodárom odporúča, aby sa orientovali na výber kvalitných osív tráv a kukurice. Odmenou im bude vyššia efektívnosť a predovšetkým kvalita mlieka i mäsa.
Organizátor konferencie Ing. Marian Hains – VELDAN spol. s r.o. si cení aj aktívnu účasť viceprezidenta Agrární komory ČR Ing. Bohumila Beladu, ktorý prezentoval skúsenosti našich susedov z oblasti živočíšnej i rastlinnej výroby. Čerešničkou na torte úspešnej konferencie bola prvotná informácia o projekte používania certifikovanej značky „Záhorácke hovjadzí“. Podľa Ing. Vladimíra Chovana z Agropartner s.r.o. Plavecké Podhradie, s touto prvou regionálnou značkou mäsa vstupuje na slovenský trh zaručená kvalita hovädzieho mäsa z pastevného chovu.
Vladimír Dobrovič
redaktor ProgressLetter