Procesné riadenie alebo riadenie procesov. Proces verzus organizačná štruktúra.
Nezodpovedanou otázkou zostala záverečná poznámka z minulého článku, v ktorej sme upozornili čitateľa na časté ľahkovážne používanie pojmu „procesné riadenie“ a jeho zámenu s pojmom „riadenie procesov“. Uvedomenie si významov oboch pojmov má dramatický význam pri tvorbe zásad riadenia firmy.
Procesné riadenie
Dôsledná aplikácia procesného riadenia totiž úplne popiera význam organizačnej štruktúry najmä z pohľadu stabilných vzťahov nadriadenosti a podriadenosti. Tieto vzťahy sú pri procesnom riadení spravidla pri každom procese nastavované inak. Na najvyšší stupeň úrovne hierarchického riadenia sú postavení správcovia, „vlastníci“ procesov, ktorí konkrétny proces riadia a tým aj všetkých správcov podprocesov, pričom vôbec nezáleží na ich klasickom postavení (riaditeľ, námestník, vedúci a pod.).
Táto skutočnosť môže pri súčasnom stave vývoja spoločnosti narobiť veľa problémov. Organizácia, ktorá sa aj napriek rizikám chce vybrať cestou procesného riadenia, môže po špecifikácii procesov pokrývajúcich jej všetky aktivity využiť nasledujúci graf, ktorý je stručným návodom definície procesov.
Riadenie procesov a organizačná štruktúra
Cesta riadenia procesov vytvára priestor aj pre definíciu organizačnej štruktúry. Prvou otázkou aplikácie takéhoto spôsobu riadenia je výber typu štruktúry. K dispozícii je klasická funkcionálna organizačná štruktúra, ktorá je (bohužiaľ) najpoužívanejším typom organizačnej štruktúry. Predstavuje tradičnú formu organizácie vyskytujúcu sa v prevažnej väčšine firiem a organizácií, ale v súčasných podmienkach sa ukazuje ako stále menej vyhovujúca a v nedostatočnej miere umožňujúca aplikovať nové princípy riadenia.
V niektorých odborných publikáciách sa funkcionálna organizačná štruktúra uvádza pod názvom líniová alebo pyramidálna a ľudovo je označovaná ako „pavúk“. Jej výpovedná schopnosť zastala na úrovni prezentácie vzťahov nadriadenosti a podriadenosti. Pre zaujímavosť, tento typ organizačnej štruktúry sa začal používať na začiatku 20-teho storočia. Tento typ štruktúry neodporúčame použiť, pretože nevytvára podmienky pre riadenie procesov.
Vývojovo vyspelejším typom organizačnej štruktúry je typ označovaný ako výrobkovo orientovaná organizačná štruktúra.
Výrobkovo orientovaná štruktúra sa začala presadzovať u výrobcov vyrábajúcich v malom sortimente. Výhodou tohto typu je, že pri zámene výrobku za územie vzniká územne orientovaná štruktúra, resp. pri zámene výrobku za zákazku vzniká zákazkovo orientovaná štruktúra.
Výpovedná hodnota tohto typu štruktúry sa oproti predchádzajúcemu typu podstatne zvýšila a pri vhodnej aplikácii môže čiastočne spĺňať požiadavky na riadenie procesov.
Typom organizačnej štruktúry, ktorý je dostatočne dynamický, adaptabilný a pružný, schopný reagovať na zmeny okolia, dovoľuje vytváranie menších, operatívnych organizačných jednotiek, umožňuje redukovanie počtu úrovní riadenia a odstraňuje zložité vertikálne informačné toky, akceptuje skutočnosť všeobecného prechodu od hierarchických k plošným organizačným štruktúram je maticový typ štruktúry.
Použitím tohto typu štruktúry možno pohodlne skĺbiť procesný prístup k budovaniu organizačnej štruktúry s objektovým prístupom. Výpovedná schopnosť tohto typu je vysoká. Okrem vzťahov nadriadenosti a podriadenosti zobrazuje spôsob riadenia a tok údajov a informácií.
Peter Dobák
odborný poradca a konzultant
office@veldan.sk