Kríza sa stala za ostatné obdobie jedným z najskloňovanejších slov nielen na Slovensku, ale aj globálne. Kríza má viacero prívlastkov, z ktorých má každý svoje opodstatnenie – je to kríza dôvery, hodnotová, finančná, ale aj kríza z nadvýroby a pod. Otázka, ktorá sa nastoľuje je, či pod krízou dnes neskrývame aj iné zlyhania v oblasti politickej, spoločenskej, či ekonomickej alebo podnikateľskej. Ja osobne si myslím, že áno, lebo ľudstvo je nepoučiteľné a zrejme často potrebuje silnejšie otrasy, ktoré nastoľujú novú rovnováhu.
Priestor pre nové ekonomické myslenie
Kríza, podľa mňa, neotriasla trhovým systémom, ale skôr otriasla jeho ultraliberálnou podobou, na čo trh reagoval správne, ale nemilosrdne. Trh, najmä v 21. storočí, potrebuje svoje pravidlá, inak sa z dobrého sluhu stáva nebezpečný živel. Je to spôsobené najmä tým, že trh 21. storočia, v ktorom dominujú globálni hráči, nie je už klasickým trhom voľnej súťaže. Často nie trh, ale práve dominantní hráči nastavujú pravidlá hry. Práve preto je nevyhnutné nastaviť všeobecne platné pravidlá záväzné pre všetkých hráčov na trhu. Veľkým pozitívom tejto krízy je skutočnosť, že vracia ekonomiku z virtuality do reality, aj keď nie všetci hráči, najmä vo finančnej oblasti, sú ochotní túto skutočnosť akceptovať. Nemôže sa opakovať situácia, že viac ako podnikať sa oplatí špekulovať na finančných trhoch. Finančné burzy nemôžu byť hlavným indikátorom zdravosti ekonomiky firmy či štátu. Burzy sú miestom špekulácií a fiktívnych obchodov, a pokiaľ ony majú byť referenčným miestom pre hodnotenie reálnej ekonomiky, tak je to celé asi pomýlené. Kríza odhalila aj skutočnosť, že HDP – hrubý domáci produkt – nie je až taký syntetický a objektívny ukazovateľ, za aký sme ho až donedávna vydávali. Čiže tu je teraz priestor pre ekonomickú teóriu aj prax začať pracovať na nových ekonomických kategóriách objektivizujúcich ekonomické procesy.
Nová rovnováha a kvalita
Často sa stretávame s predstavami, že nech už tá zlá kríza skončí a vrátia sa staré dobré časy. To považujem za najväčší omyl, a pritom si vôbec nemyslím, že dobre už nebude. Avšak obdobie po kríze bude a musí byť kvalitatívne odlišné od toho pred ňou. Kríza, a to je vždy jej pozitívny efekt, musí nastoliť novú rovnováhu a novú kvalitu. Pokiaľ k tomu nedôjde, tak kríza buď neskončila alebo nás čaká ešte čosi horšie. To je aj otázka, ktorá sa vynára v súvislosti so súčasnou krízou. Či je táto kríza len procesom, ktorý má nastoliť novú rovnováhu a kvalitu na trhu, alebo je súčasťou nastupujúcich širších spoločenských zmien súvisiacich s riešením vlastníckych vzťahov, delením výnosov z kapitálu, globálnymi procesmi s novými definíciami úlohy a váhy národných štátov a transnacionálnych spoločností, výraznými migračnými pohybmi, ktorých hlavnou črtou je únik z biedy a cesta za vysnívaným blahobytom.
Lídri a vízia zajtrajška
Osobne si myslím, že tou hlavnou výzvou pre súčasný spoločenský a ekonomický systém vo svete je všeobecne rastúca bieda a nerovnosť so všetkými možnými dopadmi, ktoré táto situácia môže mať na politickú a ekonomickú stabilitu. Boj proti chudobe a extrémnej nerovnosti podporovaný spoločným rastom bohatých a chudobných krajín je cestou ako tieto faktory znížiť, čo vytvára obrovský priestor aj pre rozvoj podnikania. Ekonomickí lídri zajtrajška budú tí, ktorí sa chopia tejto príležitosti tvárou v tvár ku všetkým ťažkostiam, ktorým dnes naša planéta čelí. Základná podmienka pre našu morálnu kredibilitu a prežitie trhovej ekonomiky je posun veľkej časti svetového obyvateľstva z úrovne absolútnej biedy do roviny minimálne relatívnej prosperity. Čiže orientovať sa na také ekonomické modely, ktoré umožnia integráciu ľudí z dna finančnej pyramídy do trhového systému.
Ekonomika na Slovensku verzus „slovenská ekonomika“
Slovensko ako súčasť globálnej ekonomiky je a bude konfrontované s uvedenými výzvami. Výzvou pre Slovensko je najmä udržanie a rast vlastnej konkurenčnej schopnosti s cieľom dosiahnuť udržateľný rozvoj kvality života. Cesta k tomuto cieľu vedie cez investovanie do vzdelania, výskumu, inovácií, infraštruktúry, životného prostredia a kvality podnikateľského prostredia. Toto sú hlavné atribúty, ktoré Slovensko v globálnej konkurencii môže ponúknuť.
Kvalitné podnikateľské prostredie nie je len benefit pre podnikateľskú sféru, je to benefit pre ekonomiku a celú spoločnosť, pretože vo finále všetko závisí od ekonomickej výkonnosti spoločnosti.
Aj na Slovensku by sme sa mali koncentrovať na spoločný rast toho, čo som už v minulosti pomenoval ako ekonomika na Slovensku a slovenská ekonomika. Pritom si myslím, že slovenská ekonomika by v budúcnosti mala mať vyššiu rastovú dynamiku s cieľom zvýšiť jej podiel na celkovej ekonomike na Slovensku. To by malo byť krédom aj hospodárskej politiky každej budúcej vlády.
Peter Mihók
predseda SOPK
1. podpredseda Svetovej komorovej federácie
Medzinárodnej obchodnej komory v Paríži
Ako to cítia podnikatelia
V roku 2009 sa už dvanásty raz po sebe od roku 1998 uskutočnil na rozhraní tretieho a štvrtého štvrťroka prieskum medzi členmi SOPK. Prieskum sa uskutočnil, tak ako v minulosti, formou ankety. Anketové otázky sú v rozhodujúcej miere nemenné oproti otázkam v anketách z predchádzajúcich rokov.
Sumarizácia očakávaní podnikateľskej sféry vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu:
- Výsledky hospodárenia podnikov v roku 2009 sú výrazne horšie ako boli očakávane podľa prieskumu uskutočneného v októbri roku 2008.
- Podnikatelia vo svojom hospodárení v roku 2010 očakávajú skôr stagnáciu.
- V roku 2009 došlo k významnej zmene, kedy väčšia polovica opýtaných považuje legislatívne podmienky v SR za nevyhovujúce. Oproti minulému roku došlo k nárastu o 30 %.
- Časté legislatívne zmeny spôsobujú problémy v podnikaní približne trištvrte respondentom.
- U dvoch tretín respondentov zavedenie eura neznamenalo žiadne problémy.
- 59% respondentov odpovedali, že euro malo pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
- Viac ako polovica (55 %) účastníkov prieskumu hodnotí po troch rokoch činnosti tejto vlády súčasnú hospodársku politiku záporne, 35 % neutrálne a len 5 % kladne,
- V roku 2009 podnikatelia neprijímali kladne hospodársku politiku vlády SR aj v dôsledku nedostatočnej komunikácie vlády s podnikateľmi.
Zdroj: Ekonomický prieskum SOPK 2010