Mýtus o neverbálnej komunikácii II. – Klameme všetci

Seriál: Mýty v manažmente – 13. časť

Asi nie je na svete človek, ktorý by nedoplatil na lož. Nie je človek, ktorý by nepocítil trpkú chuť poníženia, keď sa „nechal nachytať”. Je jedno kým. Čím je to však pre obeť dôležitejšia osoba, tým je pocit trpkosti väčší. Je zároveň dokázané, že nie je na svete človek, ktorý by nezaklamal…

Dokonca psychologické výskumy dokumentujú, že tak robíme vedome či nevdojak, s dobrým či zlým úmyslom alebo len tak, niekoľkokrát denne. Identifikovať klamanie sa dá skôr na základe analýzy obsahu hovoreného, ako na základe neverbality. Skutočný odborník sa nedá nahovoriť, aby podľa gest, či mimiky zaškatuľkoval človeka ako čestného či klamára.

Klamať je ľudské

Túžba ľudí odhaliť lož u toho druhého, sa tiahne životom asi každého človeka. Dôvody sú pragmatické a ľudsky pochopiteľné – získať istotu vo vzťahu s druhým človekom. Na túto rozsiahlu spoločenskú objednávku, reprezentovanú širokým spektrom objednávateľov – od tajných služieb, policajtov, bankových úradníkov, manažérov až po bežných ľudí – zareagovali rôzne vedy. Známi sú veštci, ktorí jednoznačne povedia, že partnerovi nie je možné veriť… Známe sú skúmania pravdovravnosti na polygrafe (detektore lži – o tom na budúce).

Dá sa klamstvo ľahko odhaliť?

Bokom nezostala ani psychológia, zvlášť tá, ktorá sa volá populárna a pasuje sa do role vševediacich vysvetlení. Kľúče k identifikovaniu klamára hľadá v prejavoch neverbálnej komunikácie a v zdrojoch pochádzajúcich z psychologickej koncepcie neurolingvistického programovania. V bežne dostupnej psychologickej literatúre o neverbálnej komunikácii nachádzame ľahko identifikovateľné kľúče odhalenia lživosti – ide o gestá k ústam, nosu alebo k tvári všeobecne. Vysvetlenie spočíva v rezíduách detstva, kedy deti uvedomiac si, že klamú, zakrývali si ústa…

[quote align=“center“ color=“#999999″]

Dievčina sa skoro psychicky zrútila, keď jej raz povedal: “Sofia, ty ma klameš”. Z tohto šoku sa dostala veľmi rýchlo, keď mi popísala situáciu a ja som jej vysvetlil, o čo ide. Pán riaditeľ bol prekvapený, keď dostal vysvetlenie, že síce je možné, že človek klame, ale takáto linearita je veľmi málo pravdepodobná.[/quote]

Aká je skutočnosť?

Žiadny exaktný psychologický výskum nedokázal pravdivosť tohto tvrdenia. Výskumy skôr potvrdzujú, že k tvári a k jej častiam si siahame, keď sme v rozpakoch, hľadáme „myšlienku”, cítime sa neisto alebo nás niečo svrbí…, alebo môže ísť aj o zvyk (nie zlozvyk).

Viera v jednoznačnosť tohto signálu má deštrukčný dopad na vzťahy. Jedna mimoriadne nadaná personálna manažérka v zahraničnej firme si zvykla pri rozhovore so svojím anglickým nadriadeným držať ruky pred ústami. Bolo to preto, lebo bola perfekcionistka a stále mala pocit, že nehovorí poriadne po anglicky. On to ale trvale vnímal ako klamanie, lebo mu niekto na tréningu nahovoril, že ľudia držiaci si ruky pred ústami určite klamú…

Dievčina sa skoro psychicky zrútila, keď jej raz povedal: “Sofia, ty ma klameš”. Z tohto šoku sa dostala veľmi rýchlo, keď mi popísala situáciu a ja som jej vysvetlil, o čo ide. Pán riaditeľ bol prekvapený, keď dostal vysvetlenie, že síce je možné, že človek klame, ale takáto linearita je veľmi málo pravdepodobná.

Pohyb očí vás ne/prezradí

Druhým mýtom sú pohyby očí. Ak o prvej možnosti primerane skeptickí ľudia pochybujú, o tejto alternatíve detekcie klamania je pochybností medzi ľuďmi menej. V stručnosti o čom je tento postulát: Ide o prejavy pohybov očí, kedy ľudia obrátiac oči na pravú stranu (z ich pohľadu) klamú, a ak pozerajú naopak, hovoria pravdu (Závisí to tiež od toho, či ste pravák alebo ľavák – u ľavákov je to naopak, ako je uvedené vyššie.). Psychológovia zaoberajúci sa medziľudskou komunikáciou v roku 2011 zavŕšili rozsiahly výskum, ktorý nepotvrdil ani jeden z postulátov tejto koncepcie týkajúce sa pohybov očí pri klamaní…

Tieto dva mýty sú príkladom toho, ako ľahko sa dá uveriť želanému. Ale zároveň sú aj upozornením na potrebu kriticky hodnotiť počuté, nevraviac o povinnosti tých, čo učia, byť odborníkom a učiť ľudí len to, čo je overené, tak vo výskume ako aj v praxi.

Kde je pravda?

Identifikovať klamanie sa dá skôr na základe analýzy obsahu hovoreného, ako na základe neverbality. Skutočný odborník sa nedá nahovoriť, aby podľa gest, či mimiky zaškatuľkoval človeka ako čestného či klamára.

A tak stále zostáva nesplnenou túžbou tajných služieb, analytikov, novinárov ale aj bežných ľudí zistiť ľahko a rýchlo či proťajšok klame alebo hovorí pravdu…

PhDr. Mojmír Kališ
EMKAconsult s.r.o.