Seriál: Mýty v manažmente – 9. časť: Mýtus: Muži sú lepší manažéri ako ženy
Tento mýtus sa traduje zrejme od pradávnych dôb, keď matriarchát bol vystriedaný patriarchátom a muži, vďaka svojim fyzickým predpokladom a rozdielnej deľbe práce a povinností získali prevahu nad ženami. Toto delenie pretrvávalo dlhé stáročia – ženy mali rodiť a starať sa o deti, muži mali za úlohu postarať sa o hospodársky status rodiny. To malo za následok, že muži boli tými, ktorí určovali, rozhodovali, riadili a ženy boli posunuté do – z hľadiska manažmentu – podradnejšej úlohy.
V tieni mužov
Skutočne, z minulých dôb poznáme iba málo žien, ktoré sa dokázali presadiť. Jednou z nich je určite Johanka z Arcu, ktorá dokázala zmobilizovať Francúzsko do boja proti Angličanom. Ďalšie historicky podložené dôkazy o autorite žien sa zakladajú na tom, že ženy „zatĺkali“ svoje pohlavie a vydávali sa za mužov (pápežka Jana, čínska generálka Chua Mulan). Určite však stojí za zmienku fakt, že Anglicko dosiahlo svoj najväčší rozmach za panovania ženy – kráľovnej Viktórie – hoci je potrebné tiež dodať, že jej boli nápomocní i mnohí schopní muži. Mimo iných i jej ministerský predseda B. Disraeli.
V dobe priemyslovej revolúcie vyrástli „kapitáni priemyslu“, medzi ktorými nefigurovala žiadna žena – tie sa v tom čase skôr orientovali na starostlivosť o rodinu a charitu. Až zrovnoprávnením žien v legislatívach jednotlivých štátov dochádza k väčšej angažovanosti vo veciach spoločných – sufražetky „modré punčochy“ – zakladajú ženské kluby, vstupujú do spoločenských organizácií, snažia sa o vstup do vysokej politiky. Ale až po 1. svetovej vojne je možné zaznamenať vyšší podiel žien na riadení štátnych inštitúcií a ekonomických subjektov (módny a kozmetický segment).
Nástup úspešných žien
V druhej polovici dvadsiateho storočia sa situácia začala radikálne meniť. Ženy sa dostávali na najvyššie štátne posty a boli pritom mimoriadne úspešné – Golda Meyerová v Izraeli, Margaret Thacherová vo Veľkej Británii, či Indira Ghandiová v Indii. I v súčasnej dobe môžeme pozorovať vstup žien na rozhodujúce posty – dosť frekventovane sú na miestach prezidenta, premiéra, či kancelára (Fínsko, Thajsko, Nemecko a v neposlednom rade i Slovensko…).
Ale prejdime k zastávaniu rozhodujúcich manažérskych pozícií v oblasti ekonomiky. Už dlho sú u nás v manažérskych pozíciách ženy v školstve, poštových službách a čiastočne i v obchode. Ich výkonnosť a úspešnosť je pritom potrebné hodnotiť ako veľmi vysokú. Mužský a ženský prístup k manažérskym činnostiam je trocha odlišný. Muži sú cieľavedomí, vďaka tomu aj niekedy príliš tvrdí, ich prioritou je dosiahnuť úspech. Ženy ponímajú problémy v širších – najmä v sociálnych súvislostiach, ich prístup k manažmentu má často silné emocionálne komponenty. Do úvahy berú ľudské potreby – vďaka tomu sa niekedy javia ako „mäkšie“. Kritériom sú však konečné dosiahnuté výsledky – a tu medzi oboma prístupmi niet väčších rozdielov.
Zmena priorít a ambícií
Pravda je, že u nás je v manažérskych pozíciách podstatne viac mužov ako žien – a to napriek tomu, že v dospelej populácii je väčšie zastúpenie žien ako mužov a z hľadiska najväčšieho dosiahnutého vzdelania sú slovenské ženy na tom lepšie ako muži. Situácia sa však i u nás začína meniť. Po roku 1990 výrazne vzrástla úroveň ašpirácií a ambicióznosti žien. Kvôli kariére sú oveľa viac, ako predtým, ochotné odkladať založenie rodiny, či realizáciu klasických partnerských vzťahov. Viac chcú byť úspešné a statusovo hodnotené.
O úspechu žien na manažérskych pozíciách hovoria štatistické a masmediálne informácie. Často je to iba mužská samoľúbosť, ktorá to nepripúšťa. Okrem nevyvrátiteľnej úspešnosti žien hovorí v ich prospech pri riadení organizácií i ďalšia skutočnosť – nepopierateľný vplyv má ich účasť na riadiacich štruktúrach organizácií.
Rokovania dokážu kultivovať, zbavovať jednostrannosti a razantnosti, muži sa v ich prítomnosti stávajú slušnejšími a galantnejšími. Na trocha humornejšie potvrdenie tejto skutočnosti odkazujem na knižku „Úsmevy a šľahy Jána Masaryka“.
[quote align=“center“ color=“#999999″]
Keď sa po puči v r. 1948 stala ministerkou kultúry Ludmila Jankovcová – ako jediná a prvá žena vo vláde, komentoval to J. Masaryk : „Predtým, keď sme potrebovali prestávku v dlhom zasadaní vlády, povedal som: ‚Chlapci, poďme sa vyčúrať,‛ ale čo mám povedať teraz, keď tu je Jankovcová?“
[/quote]
Manažment nie je však iba o riadení štátov, politických síl, ale aj o úplne bežnom riadení malých skupín, rodiny, najbližších vzťahov. Nie nadarmo sa hovorí, že muž je hlava, ale žena je krk, ktorý tú hlavu ovláda a že názor muža v rodine nemusí byť vždy rozhodujúci a zohľadňovaný vedením. Muži majú v rodine zväčša v kompetencii zahraničné – politické vzťahy a ženy všetko ostatné.
Na záver mi dovoľte osobnú skúsenosť. Prakticky celý svoj profesionálny život som strávil v riadiacich pozíciách a iba raz mi šéfovala žena. Jednoznačne však môžem povedať, že to bol najlepší manažér, s akým som sa stretol.
PhDr. Juraj Martínek