Šťastie obyvateľov nezávisí od bohatstva krajiny
V súčasnosti asi najlepšie vystihuje náš spôsob života pojem dynamika. Neustále zmeny od nás vyžadujú rýchlosť, promptnosť, aktuálnosť a zároveň aj neomylnosť, presnosť a stabilitu. Nároky na nás sú kladené v čoraz väčšej miere a z čoraz viacerých strán.
Politická klíma, pracovný trh, rozvoj vedy a techniky, globalizácia, premenlivosť životného štýlu, transformácia spoločnosti, to všetko sú faktory vplývajúce na to, kto sme a ako žijeme. Žiť kvalitne je víziou každého z nás. Pred tým je dôležité ujasniť si, čo kvalita života znamená a čo všetko sme schopní ovplyvniť, aby sme žili kvalitný život.
Komplexnosť pojmu kvalita života
Kvalita života v sebe integruje mnoho významov. Dotýka sa ľudskej existencie, hľadania kľúčových faktorov bytia, zmyslu života, sebapochopenia a sebauvedomenia. Zvyčajne sa popisuje v pojmoch ako sebestačnosť, autonómia, dôstojnosť, sebarealizácia, spokojnosť, schopnosť milovať, pracovať a socializovať sa. Tento pojem je tiež o potrebách a ich uspokojovaní, o hodnotách a individuálnych hodnotových rebríčkoch. Toto všetko je samozrejme podmienené spoločenskými normami a hodnotami.
Zo všeobecného hľadiska ide o výsledok vzájomného pôsobenia sociálnych, psychologických, duchovných, zdravotných, ekonomických a environmentálnych podmienok. Život ako taký na jednej strane predstavuje objektívne podmienky na dobrý život a na strane druhej vnútorné rozmery človeka s jeho subjektívnym prežívaním dobrého života. Z tohto dôvodu sa aj na kvalitu života môžeme pozerať ako na objektívne zrkadlo stavu života, ale aj ako na subjektívnu reflexiu existenčného pocitu.
Objektívna stránka
Na našu kvalitu života vplývajú faktory ako materiálny dostatok, bezpečnosť, úroveň vzdelania, naplnenie sociálnych a kultúrnych potrieb, zdravotný stav i spoločenská akceptácia. Pri posudzovaní a meraní globálneho stavu kvality života a blahobytu sa zväčša vychádza z ekonomických činiteľov, akým je hrubý domáci produkt na obyvateľa, priemerný zárobok, výdavky na potraviny, atď.
Index ľudského rozvoja
OSN pri hodnotení kvality života berie do úvahy aj sociálne, nie len ekonomické, indikátory. Na základe komplexnejšieho pohľadu zaviedla pojem Index ľudského rozvoja (HDI – Human Development Index), ktorý je výsledkom troch položiek: výška hrubého domáceho produktu na 1 obyvateľa, priemerný stupeň dosiahnutého vzdelania a očakávaná dĺžka života.
Z 20. výročnej správy o ľudskom rozvoji (Human Development Report 2010) vyplýva, že Slovensko patrí medzi štáty s veľmi vysokým stupňom ľudského rozvoja. (Ľudský rozvoj je na základe výsledkov rozdelený do štyroch skupín – veľmi vysoký stupeň, vysoký stupeň, stredný stupeň a nízky stupeň). Umiestnili sme sa na 31. mieste, tesne za Českou republikou a Slovinskom. Lídrom rebríčka je Nórsko, naopak najhoršie sa žije obyvateľom subsaharskej Afriky. Špecialista na otázky ľudského rozvoja Rozvojového programu OSN Andrey Ivanov uviedol, že: „Správy o ľudskom rozvoji zmenili spôsob, akým sa pozeráme na svet. Na základe makroanalýzy sme dospeli k poznaniu, že hoci je ekonomický rast veľmi dôležitý, to, na čom skutočne nakoniec záleží, je spôsob, akým sa národný príjem používa na to, aby mali všetci ľudia šancu na dlhší, zdravší a produktívnejší život.“ Výsledky ukazujú, že neexistuje zhodná automatická spojitosť medzi národnou ekonomickou produktivitou a pokrokom v oblastiach zdravia a vzdelania.
Kvalita života na Slovensku
Z prieskumu, ktorý v roku 2010 uskutočnila spoločnosť International Living vyplýva, že Slovensko má vysoké ceny ubytovania, malé mzdy, vysoké dane a nedostatočné využívanie kultúry a zábavy. V rebríčku 194 štátov sme skončili na 43. mieste. Vysoko ocenenú sme mali slobodu v krajine, ktorá v sebe zahŕňa práva a slobody občanov. V tejto oblasti sme dokonca predbehli aj Spojené štáty, ktoré sa v celkovom poradí umiestnili na siedmom mieste. Hodnotenie kvality života sa týkalo deviatich kritérií, akými boli napr. ekonomika, ceny bývania, infraštruktúra, zdravotníctvo, kultúra, bezpečnosť, sloboda.
Národný program kvality
Na zabezpečenie kvality z vnútra štátu funguje na Slovensku Národný program kvality, ktorý reprezentuje úsilie vlády SR zvyšovať ekonomickú výkonnosť a spokojnosť obyvateľstva. Program sa zameriava najmä na zvyšovanie efektívnosti, produktivity a kvality, ktoré podmieňujú konkurenčnú schopnosť podnikov na domácich a zahraničných trhoch. Schválením Národného programu kvality sa vláda SR zaviazala presadzovať komplexnú politiku kvality prostredníctvom jednotlivých nástrojov, napr.:
- zvyšovanie povedomia kvality,
- podpora zavádzania systémov manažérstva kvality najmä v malých a stredných podnikoch,
- harmonizácia technických noriem s normami EÚ,
- zabezpečovanie informačných systémov o kvalite,
- zvyšovanie exportnej výkonnosti a konkurenčnej schopnosti ekonomiky,
- dobrovoľná certifikácia,
- organizovanie prestížnych súťaží zameraných na zvyšovanie kvality,
- rozvíjanie systémov environmentálneho manažérstva,
- bezpečnosť ochrany zdravia,
- hodnotenia výrobkov a tovarov z hľadiska bezpečnosti a ochrana zdravia a ďalšie konkrétne aktivity.
Subjektívna stránka
Táto stránka kvality života je najmä o pocite spokojnosti, pohode, šťastí a o tom, ako prežívame náš život vzhľadom na všetky podmienky okolo nás. So životom na Slovensku je úplne alebo pomerne spokojných 65,5 % ľudí, čo sú približne dve tretiny obyvateľov. Vyplýva to z výskumu ISSP Slovensko 2009-2010 realizovanom na vzorke 1159 respondentov.
Celkovú priemernú mieru spokojnosti so životom pozitívne ovplyvňuje vyššia spokojnosť s rodinným životom, bývaním a spoločenským životom. „Spokojní sú predovšetkým ľudia, ktorí majú vyššie vzdelanie, ľudia, ktorí majú byty, dobre zarábajú a žijú na dobrej životnej úrovni,“ uviedol sociológ Ján Bunčák z katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Priemernú mieru spokojnosti so životom podľa neho znižuje menšia spokojnosť so zdravím, vzdelaním a najmä životnou úrovňou.
Prieskum Eurobarometra
Z prieskumu Eurobarometra o sociálnej klíme v Európskej únii, ktorého výsledky zverejnili minulý rok, vyplýva, že Slovensko sa nachádza pod priemerom spokojnosti v EÚ. Prieskum zisťoval názory ľudí na ich osobnú situáciu, hospodársku a sociálnu situáciu v krajine, ako aj ich dojem z vládnych politík v rôznych oblastiach vrátane zdravotnej starostlivosti. Výsledky ďalej ukázali, že najspokojnejší sú obyvatelia severských krajín a Holandska – na čele sú Dáni, za nimi Švédsko, Holandsko a Fínsko. Skôr nespokojní ako spokojní sú Bulhari, nasleduje Maďarsko, Grécko a Rumunsko. Zo správy o sociálnej situácii vyplýva, že obyvatelia EÚ minú viac zo svojho príjmu na bývanie než pred desiatimi rokmi (takmer o 4 percentuálne body viac), pričom v celej Únii prudko vzrástla hypotekárna zadlženosť. Mnoho Európanov považuje svoje bývanie za subštandardné a čoraz viac ľudí s nízkymi príjmami čelí problémom spojeným s bývaním.
Európsky sen
Európania sú charakteristickí tým, že dobrá kvalita života je ich snom, ktorý sa snažia dosiahnuť ako kolektív, nevidia v ňom individuálny úspech. Amerika Európa nastolila sen o kvalite života, o rovnováhe medzi prácou a odpočinkom, občianskych právach, miery a udržateľnom rozvoji. Ambíciou Európy je vybudovať silnú ekonomiku založenú na vedomostiach, aby bola schopná podporovať trvale udržateľný hospodársky rast, plnú zamestnanosť a sociálnu súdržnosť. Európa chce prispieť ku kvalite života všetkých občanov a k posilneniu európskeho občianstva zdôraznením bohatého kultúrneho, jazykového a etnického dedičstva a pocitu bezpečnosti na jej území.
Subjektívny pocit blahobytu v Európe
Otázkou, či sociálna podpora a dobré verejné služby dokážu zmierniť dopad ťažkých sociálnych a ekonomických podmienok, ktoré Európania pociťujú a či môžu prispieť k vyššej kvalite života, sa zaoberal druhý európsky prieskum kvality života s podtitulom – Subjektívny pocit blahobytu v Európe. Analýza tejto štúdie poukazuje na to, že pre kvalitu života ľudí majú i naďalej význam tradičné ekonomické záujmy, ako je materiálny blahobyt, príjmy a nezamestnanosť. V prípade jednotlivca dokáže spokojnosť najviac ovplyvniť nemožnosť dovoliť si kúpiť produkt alebo službu patriace k štandardu života. Zlý zdravotný stav sa tiež vo veľkej miere podpisuje na pokles spokojnosti so životom. Na stav šťastia a emocionálnej pohody má však ešte väčší vplyv. Dôležitú úlohu pri celkovej kvalite živote zohráva nezamestnanosť a príjem, ale aj nízke dosiahnuté vzdelanie a štruktúra rodiny. Pracovný stres a náročnosť skĺbenia pracovného a rodinného života výrazne znižujú subjektívny pocit blahobytu zamestnaných ľudí. Pre zlepšenie subjektívneho pocitu blahobytu a kvality života štúdia odporúča zamerať sa skôr na zlepšenie materiálnych podmienok najviac znevýhodnených osôb než zvyšovať priemernú životnú úroveň.
Zdravý a zmysluplný spôsob života
Kľúčom, ako sa vyrovnať so všetkým externými faktormi, ktoré človek nie je schopný ovplyvniť, ako umocniť v sebe pocit spokojnosti a šťastia a prispieť tak k svojej kvalite živote, je nájsť harmóniu vo svojom vnútri. Ide v podstate o to, snažiť sa vybalansovať všetky role, ktoré v živote hráme a zaobchádzať s nimi čo najlepšie. Všetky naše role by mali spolupracovať a byť v najvyššom súlade s tým, čo chceme v živote dosiahnuť, aké hodnoty uznávame a čo chceme po sebe zanechať. Byť zrelou vyrovnanou osobnosťou je aj o tvrdej práci. Zadosťučinením je však pre nás žitie kvalitného života a nie len jeho prežívanie.
Jana Balážová
redaktorka ProgressLetter