Sociálna trieda diktuje, ako dlho žijeme. Aspoň v UK.
Anglický výskum na 1552 ženách vo veku 18 až 75 rokov ukázal, že stres a trápenie sa môže mať na život výraznejší dopad, ako pravidelné cvičenie alebo zdravé jedlo, ktoré je v súčasnosti vďaka osvete dostupné každému. Od nepamäti sa hovorí, že chudobnejší žijú kratšie, avšak uvádzané závery sa predsa len v niečom líšia. Chudoba a choroby už nie sú primárnou príčinou zrýchleného starnutia.
Stres a neistota ohľadom zabezpečenia nášho ďalšieho života sa môžu podpísať pod skrátením dĺžky života až o 9 rokov. A čo je ešte viac zarážajúce, príjem nehrá rolu, potvrdzuje sa teda pravda, že sme sociálne stvorenia. Aj keď vo svojej nižšej vrstve zarábajú jedinci viac ako by bolo vo vyššej vrstve, ich pracovné zaradenie im diktuje inú sociálnu vrstvu a verejné uznanie, než do akej by príjmom patrili. Výskum tu teda odhaľuje, že stres z nedostatku kontroly nad svojim osudom im prináša zrýchlené starnutie. Taktiež zvýšené nároky na výkon práce, ktorá má byť rýchlejšie vykonaná ale aj s ohľadom na vyššiu kvalitu výsledku prináša ďalší stres pracovníkom zaradeným nižšie v societe.
Vo Veľkej Británii je na poli sociálnych aj trhových výskumov používaná Sociálna klasifikácia NRS (National Readership Survey), ktorá pôvodne klasifikovala čitateľov printových médií, ale v súčasnosti je používaná aj v marketingu.
Pre úplnosť dodajme, že výskum bol prevádzaný pod záštitou St. Thomas Hospital a vykonávaný bol profesorom Timom Spectorom.
(red.)