Makroekonomická predikcia vývoja domácej a medzinárodnej ekonomiky bola hlavnou témou už 11. ročníka odbornej konferencie Finančné riadenie podnikov. Jej účastníci diskutovali o aktuálnych otázkach financovania podnikov a problémoch podnikateľského prostredia.
Predpokladom oživenia ekonomiky sú aktuálne výsledky
Oživenie ekonomického rastu v závere tohto a v budúcom roku sa zdá byť reálne. Ekonomické nálady v Európe sa v posledných mesiacoch zlepšujú a prvé známky oživenia už môžeme vidieť aj na tvrdých dátach z ekonomiky ako priemyselná produkcia, či maloobchodné tržby. Všeobecne sa očakáva, že na prelome rokov by sa z recesie mali postupne vymaniť aj problémové krajiny na periférií eurozóny. Aktuálne čísla naznačujú, že by sa už mali blížiť ku dnu. A hoci ich ekonomiky pravdepodobne budú v budúcom roku skôr len stagnovať, keďže tlak na fiškálnu konsolidáciu najmä v týchto krajinách bude naďalej pretrvávať, na rozdiel od posledných rokov by už nemali znižovať agregovaný európsky dopyt. Lepšie externé prostredie by sa tak malo preniesť aj do výkonnosti slovenskej ekonomiky, najmä priemyslu. Aj podľa vyjadrenia Ľubomíra Koršňáka, analytika UniCredit Bank, na HN konferencii Finančné riadenie podnikov sa zdá, že „Európa by sa už naozaj v roku 2014 mala, aspoň čo sa týka rastu, definitívne vymaniť z krízy. Treba však povedať, že vyliečiť krízu úplne si bude vyžadovať ešte mnoho úsilia. Verejné financie mnohých ekonomík Európy ostávajú napäté a určite nemôžeme hovoriť o zdravých verejných financiách vo väčšine krajín Európskej únie“. Ich konsolidácia bude brzdiť ekonomický rast v Európe ešte niekoľko rokov. Aby sa znížila pravdepodobnosť opakovania dlhovej krízy, treba dotiahnuť do konca aj štrukturálne reformy eurozóny a EÚ. Aktuálny rast sa pritom, podľa Ľ. Koršňáka, „dá stále považovať za relatívne krehký a v prípade, že vlády v konsolidačnom úsilí poľavia, nemožno vylúčiť, že sa opäť dočkáme ďalšej eskalácie dlhovej krízy a opätovnej recesie“. Takýto scenár sa však aspoň zatiaľ, podľa neho, javí ako menej pravdepodobný.
Pomôžu zdravšie verejné financie
Slovensko je malá otvorená ekonomika závislá najmä od Nemecka. Oživenie nemeckej ekonomiky má preto pre slovenskú ekonomiku oveľa väčší význam ako oživenie domácej spotreby. Viac ako polovica tržieb slovenských priemyselných podnikov pochádza zo zahraničia, navyše veľkú časť tuzemských tržieb tvoria tržby subdodávateľov, ktoré sú nepriamo opäť závislé od zahraničia. Zvýšenie spotreby slovenských domácností môže pomôcť najmä sektoru služieb. Rastúca spotreba tovarov je často saturovaná dovozmi zo zahraničia, pričom lokálni producenti z nej ťažia minimálne. Významný vplyv na oživenie podnikateľských aktivít, zrejme budú mať banky a ich úverová politika. Na Slovensku sme mali to šťastie, že náš bankový sektor vstúpil do krízy relatívne silný a zdravý, s dostatkom kapitálu aj likvidity. Ako však hovorí Ľ. Koršňák „bolo by nesprávne nepoučiť sa z chýb, ktoré viedli k problémom mnohých európskych bánk. Preto aj slovenské banky začali vo väčšej miere sledovať kvalitu a návratnosť úverovaných projektov a na tom sa, dúfajme, nič nezmení ani v budúcnosti. Na druhej strane, pri rastúcej ekonomike je väčšinou o niečo jednoduchšie nájsť zmysluplný projekt, ktorý má šancu na úspech. Zlacniť financovanie podnikom by mohli aj zdravšie verejné financie.“
Budú bankové úvery dostupné aj občanom?
Banky na Slovensku úverovanie obyvateľstva v podstate zásadnejšie neobmedzili ani počas krízy, bankové úvery obyvateľstvu stále rastú približne 10 percentným medziročným tempom. Naši občania sú stále výrazne menej zaúverovaní ako obyvatelia z ostatných krajín EÚ. Väčšina ich úverov pritom boli (aj sú) zabezpečené úvery na bývanie. Z tohto pohľadu banky nemali ani nemajú dôvod na obmedzenie úverovania obyvateľstva. Problémom sa, podľa vyjadrení účastníkov konferencie, skôr javí slabá finančná gramotnosť časti populácie, a to nielen na Slovensku. Sťažuje orientáciu klientov vo finančných produktoch a často vedie k nesprávnemu výberu produktu, načo dopláca najmä samotný klient, ale nepriamo aj poskytovateľ finančnej služby. Jediným liekom na odstránenie slabej finančnej gramotnosti je vzdelávanie, v prípade mladšej generácie už na školách, v prípade staršej generácie môžu významnú úlohu zohrávať médiá. Hoci finančná gramotnosť časti populácie ostáva stále nízka, v posledných rokoch môžeme pozorovať v tejto oblasti mierny progres. Spestrením konferencie bola pre jej účastníkov i možnosť vyjadriť svoj názor na aktuálne problémy aj formou anonymného hlasovania na hlasovacom zariadení.