Zásadné myšlienky z HN CLUB Najlepšia investičná stratégia
Podnikateľom by sa chcel stať takmer každý. Predovšetkým vidina možného bohatstva dodáva odvahu aj tým, ktorí, slušne povediac, na to nemajú. Zrejme aj preto sa zo Slovenska, ani za už takmer štvrťstoročie podnikateľskej slobody, nestala krajina „zasľúbená“.
Rozbili sa družstvá, vo výrobe potravín sme stratili sebestačnosť, výrobné podniky ovládol prevažne zahraničný kapitál a namiesto ekonomického napredovania, opätovne narastá len nezamestnanosť. V tejto neutešenej situácii je každá rada dobrá. Z tohto pohľadu mal byť zaujímavou inšpiráciou pre našich podnikateľov HN CLUB, na ktorom sa o svoje praktické skúsenosti podelili Paul Jozefak a Peter Krištofovič, dvaja Slováci, ktorí vedia ako robiť biznis.
Biznismeni o svojich snoch
Paul Jozefak dúfa, že si raz otvorí posilňovňu. Niekedy by ešte, opäť rád išiel do rizikového kapitálu, ale v nejakej úplne novej oblasti. Veľkým snom Petra Krištofoviča je: jedného dňa už nerobiť a nakrútiť veľkofilm o Baťovcoch, aby sa ľudia dozvedeli, „akí to boli borci“.
O investovaní na Slovensku
[quote align=“center“ color=“#999999″]
Paul Jozefak: Vypracoval sa na svetovú jednotku medzi investormi do technológií. Vplyvný britský denník The Telegraph ho zaradil medzi 20 najvplyvnejších investorov do technológií v Európe. Dnes americký Slovák P. Jozefak pomáha rozbiehať a financovať biznis iným.
[/quote]
P. Jozefak má záujem o investovanie aj na Slovensku. Chce však najprv zistiť ako to u nás funguje, zrejme bude chvíľu trvať kým si vytvorí svoj názor. V prvom rade sa chce orientovať na výber ľudí, s ktorými by mohol spoločne pracovať, až potom na produkty. „Mám pocit, že na Slovensku je veľa dobrých ľudí, do ktorých sa dá investovať. Potrebujem však stráviť s nimi veľa času, aby som videl, ako ten človek myslí, ako pracuje a až potom budem doňho investovať“, vyznal sa slovenský Američan. Slovensko je pre neho atraktívnejšie než Česko či Poľsko. Zdôraznil však, že ide o veľmi malý trh a ľudia tu pomerne neskoro začínajú podnikať v porovnaní s Amerikou. Tam začínajú už ako šestnásťroční. V Amerike si môže vybrať na podnikanie oblasť, kde málokto, alebo dokonca nikto, nechce pôsobiť. Nemusí podnikať tam kde sú všetci. Za rok alebo dva by veľmi rád mal na Slovensku i svoju pobočku.
Čo sa týka joint ventures ( forma partnerského vzťahu dvoch alebo viacerých ekonomicky nezávislých právnych subjektov), prioritne mu ide o ľudí. Nepozerá sa na ich štúdium, kritériom pri výbere sú preňho skôr projekty a predošlé skúsenosti, ich myslenie a pohľad na život. „Na Marka Zuckerberga (spoluzakladateľ sociálnej siete Facebook) by som, keď začínal, ani halier nedal.“ Uviedol ako príklad projektu, do ktorého by, ani v prípade oslovenia nezainvestoval, lebo mal zo spoločnosti zlý pocit. „Zle som sa vtedy rozhodol“, priznáva.
Doba inovácie
Podľa P. Jozefaka už končí doba, keď stačilo pre Európu len skopírovať to s čím prišli firmy v USA, v súčasnosti je nevyhnutné inovovať. Je tu až priveľa IT firiem. On vyhľadáva a uprednostňuje investície, ktoré veľmi rýchlo rastú a rýchlo sa dajú aj predať. Napríklad súčiastky pre automobily, kvôli zdĺhavosti vývoja, by preto preňho neboli zaujímavé.
Nie je ťažké nájsť ľudí, ktorí podporujú startupy (internetové projekty). „Veľa ľudí ich však ani nejde hľadať. Peniaze sú pritom všade.“ Mladým ľuďom odporúča, aby išli za tými, ktorí už nejaké firmy mali. Za najlepšiu investíciu považuje takú, „ktorá funguje sama (ide raz-dvakrát do roka na kávu a všetko funguje) a prináša zisk“. Ako príklad uvádza svojho známeho, ktorý raz do týždňa sedel v kaviarni Starbucks v Londýne dve hodiny a pozýval si ľudí, aby sa pýtali na to, čo potrebujú vedieť o biznise.
To ho inšpirovalo urobiť niečo podobné aj v Hamburgu. Po dvoch mesiacoch mu do kaviarne prišlo aj 50 až 60 ľudí naraz. Vyciciavali z neho všetky informácie. Potreboval stráviť s nimi veľa času, aby videl ako myslia, ako pracujú, až potom do nich investoval. Dal im 500-tisíc, na vyskúšanie. Ani nevedel, aký projekt sa chystajú realizovať. Z uvedenej sumy využili len 150-tisíc eur. Po piatich rokoch už zarábajú 5-6 miliónov za rok. Je to aj preto, lebo „mladí majú väčšie šance, nemajú deti a sú schopní makať. Naozaj spávajú v kanceláriách“. Keď už má človek 40 rokov, je to ťažšie, preto hľadá skôr mladých ľudí.
Do rizika len s dostatočným potenciálom
Mnohým ľuďom pomohol. Ak aj v niektorých projektoch skrachovali, je s nimi stále v kontakte. Vie, že ho považujú za tvrdého a transparentného človeka, ktorý k nim pristupuje vždy férovo. Potenciálnych podnikateľov ale varuje pred nástrahami investovania do rizikového kapitálu. Neodporúča, začínať podnikateľskú dráhu v rizikovom sektore. Do rizika by mali ísť, podľa neho, po 10 až 15 ročnom podnikaní, keď už budú mať dostatočný kapitál, ktorý ich pri neúspechu zachráni pred bankrotom.
[quote align=“center“ color=“#999999″]
Peter Krištofovič je spoluvlastníkom viac ako 10 firiem v piatich krajinách, na dvoch kontinentoch. Je zakladateľom európskej finančnej skupiny Salve Group, zaoberajúcej sa distribúciou finančných produktov v strednej a východnej Európe. Vlastní samostatné firmy, ktoré sa venujú nezávislému finančnému poradenstvu a predaju finančných produktov. Na Slovensku pomáhal rozbiehať zdravotnícku reformu, v Rumunsku dôchodkovú reformu.
[/quote]
P. Krištofovič: „Keď sa človek stane úspešným, neznamená to ešte, že rozumie všetkému.“ V súčasnosti udržiava súčasné projekty, nové nerozbieha. „Ak sa rozhodnete investovať vonku, všetko znie lukratívne, lebo ide o väčší trh,“ tvrdí. Je síce podľa neho lákavé investovať v zahraničí, keď to však nevyjde, môže ísť o prehru pre všetky strany. „Väčšina investícií končí negatívne. Ľudský faktor je však extrémne dôležitý. Po 20 rokoch verím len sebe, aj to len po druhé pivo,“ poznamenal s úsmevom.
Dôchodkové modely považuje za rizikové. Za príklad dáva Rumunsko, kde pomohol rozbiehať dôchodkovú reformu. V roku 2007 prebehlo zavedenie druhého piliera, ktoré sa vyriešilo za 7 mesiacov. V Rumunsku vtedy investoval päť miliónov. Keď sa to dozvedela jeho teta, radila mu, aby si ich zobral okamžite späť a stiahol sa z Rumunska. „Z nuly sme však urobili investíciu roka,“ pochválil sa podnikateľ.
Nostalgiu za dobrým obchodom na jeho tvári vystriedal povzdych nad, pre zmenu neúspešným priebehom v Čechách. Už zavedenie druhého piliera bolo, podľa neho, urobené nešťastne, „ nedáva to zmysel, zdroje sú obmedzené.“ Preto sa z Čiech stiahol, zainvestoval iba do pilotu.
Cesty investovania
Čo sa týka ďalších investičných možností na Slovensku, veľké peniaze, podľa P. Krištofoviča, dajú sa zarobiť len v IT. „My sme mali to šťastie, že keď sme začínali, menila sa ekonomická i politická situácia. Využili sme možnosti, ktoré ponúkala dôchodková reforma.“ Ako však dodáva, na Slovensku sa dá aj teraz za menšie peniaze niečo aspoň otestovať. Perspektívu ďalšieho investovania vo veľkom vidí však najmä v zahraničí. Ako príklad toho, že ešte všetko vymyslené nie je, uvádza svoj neúspešný nápad s tabletkami na šumivý Red Bull, aj keď sa neujal. Hľadať nové cesty investovania však považuje za veľmi dôležité pre úspech.
Podporovať mladých ľudí, či nie?
Mladých ľudí sa síce snaží podporovať, väčšina z nich však nemá šancu uspieť vo veľkom. Mladí ľudia „sú perfektní v tom, že nevedia to, čo všetko nevedia“. Problém vidí v systéme, pretože sa ho nemali kde naučiť. „Nevedia vôbec, do čoho idú.“ Aj preto im najskôr pomáha len s odporúčaním, neinvestuje do nich hneď. Vyčkáva, pokiaľ dotyčný ukáže svoju pridanú hodnotu a potom je ochotný dať mu podiel v akciách. Ak stretne šikovného človeka, snaží sa ho získať pre svoje projekty. Nevylučuje ani kopírovanie dobrých nápadov, urobil to aj on v prípade svojej prvej firmy. Radí, aby to ľudia vyskúšali, ak majú pocit, že veci vedia urobiť lepšie.
Jeho najlepšia investícia?
„Najlepšia investícia bola do mňa samého. Ľudia sú neskutočne nepripravení, keď vyjdú zo školy. Mnohé zbytočnosti im zahlcujú mozgy.“ Neverí na univerzálne pravidlo v biznise. „Každý má určitý začiatočný potenciál, ten ale treba rozvíjať. Mnohým však chýba túžba.“
Rumunsko bolo pre neho úspešnou investíciou. Ešte stále túži investovať a preraziť v zahraničí, či na internete, dodáva skromne úspešný slovenský podnikateľ.
Vladimír Dobrovič
redaktor ProgressLetter