Generálny riaditeľ Agropartner s.r.o., Plavecké Podhradie
Absolvent nitrianskej „hnojáriny“ sa po tri a pol ročnom pôsobení v pozícii výskumníka začlenil medzi priamych organizátorov poľnohospodárskej výroby. Po vyše trojročnom pôsobení vo funkcii predsedu poľnohospodárskeho družstva sa stal v Plaveckom Podhradí riaditeľom Štátneho majetku a neskôr i generálnym riaditeľom spoločnosti Agropartner. Dostalo sa mu tiež cti vyskúšať si aj funkciu ministra pôdohospodárstva SR.
V októbri 1996 ste sa stali generálnym riaditeľom spoločnosti Agropartner s r. o., v Plaveckom Podhradí. Ako si spomínate na toto obdobie manažéra v poľnohospodárstve?
Štátny majetok Plavecké Podhradie som riadil od mája 1995, každopádne viesť v tom čase 5 400 hektárový podnik bola výborná skúsenosť, mali sme 330 výborných zamestnancov s dobrou organizáciou práce. Ale aj vysokú zadlženosť s katastrofálnymi technológiami. V roku 1996 sa uskutočnila privatizácia a podnik sa odštátnil, mohli sme začať rozmýšľať nad zameraním spoločnosti a investíciami. Nastávali nové podmienky a všetko sme sa učili za pochodu. Výhodou väčšej firmy je možnosť sa špecializovať výrobne aj v jednotlivých profesiách. Každopádne všetky skúsenosti, ktoré sme postupne naberali, nás posúvali ďalej. A potom poľnohospodárska výroba na Záhorí je veľmi zložitá, pôda tu má veľmi nízku bonitu a kvalitu. Vždy sme museli robiť viac a zodpovednejšie ako naši kolegovia v lepších prírodných podmienkach, aby sme dosiahli podobný výsledok. A čo sa človek za mladi naučí…
[quote align=“center“ color=“#999999″]Zväz dokázal v poprevratovej histórii slovenského poľnohospodárstva zorganizovať možno najzmysluplnejšie farmárske akcie upozorňujúce na katastrofálnu situáciu v sektore. Petícia za zastavenie likvidácie chovov hovädzieho dobytka sa stretla na celom Slovensku s veľkou podporou širokej verejnosti. [/quote]
Pôsobili ste v mnohých samosprávnych a odborných poľnohospodárskych organizáciách, napríklad v EDF (European Dairy Farmers), kde ste sa stali v júni 2007 členom ústredného orgánu – BOARD a koordinátorom pre východnú Európu. V Slovenskom zväze prvovýrobcov mlieka ste v septembri 2006 zaujali post predsedu. V máji 2006 vás zvolili za predsedu predstavenstva v Slovenskej holsteinskej asociácii a v apríli 2009 ste skúsili aj post predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Aký bol prínos týchto aktivít pre vaše pôsobenie v oblasti poľnohospodárstva?
Aktivity v samosprávnych organizáciách prišli úplne prirodzene, najprv to bolo v Zemiakarskom zväze SR. Realizovali sme s vládou Holandského kráľovstva u nás v Sološnici projekt Zemiakovej demonštračnej farmy. Menila sa agrotechnika pestovania zemiakov, spôsob balenia a predaja, nastupovali obchodné reťazce. Pestovatelia húfne končili s pestovaním zemiakov, hlavne pre nízke odbytové ceny. Ale niekoľko producentov zostalo a pokúšali sa cez zväz reagovať na vzniknutú situáciu.
Naša spoločnosť sa však venovala hlavne výrobe mlieka, tak logicky pribúdalo aj aktivít v tomto smere. Holsteinská asociácia vznikla už v roku 1993, keď sa plemená s kombinovanou mäsovo-mliekovou úžitkovosťou začali výrazne pripúšťať holsteinskými býkmi. V roku 1989 sme mali na Slovensku úžitkovosť 3600 litrov na dojnicu a dnes je to v priemere u všetkých dojných plemien 6800 litrov za laktáciu. A to holsteinské dojnice už dávno prekročili hranicu 8000 litrov, čo je výsledok porovnateľný s konkurenciou v EÚ. Veľká škoda pre slovenských chovateľov, že EÚ spustila cielenú likvidáciu chovov dojníc v novoprijatých štátoch. S nerovnakými podporami chovateľov sa konkurencieschopnosť presúva do roviny nezmyselnej ekonomickej teórie a výroba mlieka pomaly ale iste Slovensko opúšťa.
Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka (SZPM) sme založili spolu s ostatnými producentmi surového kravského mlieka práve na záchranu výroby mlieka. Zväz dokázal v poprevratovej histórii slovenského poľnohospodárstva zorganizovať možno najzmysluplnejšie farmárske akcie upozorňujúce na katastrofálnu situáciu v sektore. Petícia za zastavenie likvidácie chovov hovädzieho dobytka sa stretla na celom Slovensku s veľkou podporou širokej verejnosti. V Bratislave pred istým mliekarenským podnikom sa konalo celoslovenské Verejné zhromaždenie prvovýrobcov mlieka so symbolickým vylievaním mlieka do hnoja. Túto symbolickú myšlienku zopakovali krátko po nás aj organizátori veľkej poľnohospodárskej demonštrácie v Prahe. Kolegovia z Agrárnej komory ČR skonštatovali, že „nic lepšího jsme nevymysleli“. Zaujímavé na tom je, že najväčší kritici tejto akcie boli u nás na Slovensku z radov niektorých postarších celoživotných samosprávnych funkcionárov. Vraj verejnosť nebude dobre znášať rozlievanie mlieka. Pritom verejnosť túto symboliku veľmi ľahko pochopila.
Určite ešte stojí za zmienku jedna aktivita SZPM a to realizácia projektu na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v SR so známym logom Objav mlieko. Svojim spôsobom to bola prelomová aktivita, pretože nikdy predtým a bohužiaľ ani potom sa nezrealizovala koncepčná plošná marketingová aktivita na podporu základnej slovenskej potraviny. A to ešte hlavne za peniaze z fondov EÚ. Že takéto aktivity slovenské potraviny súrne potrebujú vidno na katastrofálne nízkom podiele slovenských potravín na pultoch našich obchodov. Len to budú musieť najskôr pochopiť tí, čo sa snažia tento rezort riadiť. SZPM bol veľmi aktívny aj v komunikácii s európskymi organizáciami farmárov vyrábajúcich kravské mlieko, hlavne s EDF a EMB (European Milk Board). V roku 2007 sme na Slovensku prvý krát zorganizovali kongres EDF na úrovni, ktorá, dovolím si tvrdiť, nastavila novú kvalitatívnu úroveň v organizácii takýchto kongresov.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je najdôležitejšou samosprávnou organizáciou v našom rezorte a myslím si, že vždy aj bude. Bola to pre mňa česť mať dôveru členov a môcť kandidovať na post predsedu. Chcel som tú funkciu robiť na plný úväzok, osud to však zariadil trochu ináč.
Vrcholom vašej doterajšej politickej dráhy bola zrejme funkcia ministra Pôdohospodárstva SR. Stali ste sa v poradí štvrtým ministrom agrorezortu v prvej vláde Roberta Fica. Tak ako i dnes bolo na programe dňa škrtanie v rozpočte. Navrhované úspory v štátnom rozpočte pre agrorezort ste po nástupe do ministerského kresla označili za neprijateľné. Ako ste sa nakoniec vyrovnali so škrtaním, čím ste si pomohli?
V rozpočte sa škrtalo aj za môjho pôsobenia ale dôležité sú dve veci. Po prvé, aby prostriedky, ktoré sú k dispozícii, boli čo najefektívnejšie využité na opatrenia, ktoré sú najefektívnejšie a majú plošný dopad na prvovýrobcov. A po druhé, aby sa použili na finančné podpory, ktoré nie sú krátkodobé ( 1 – 2 ročné), ale dlhodobé a systematické. Takýto typ pomoci môže v rezorte po nejakom čase efektívne pôsobiť a poľnohospodári môžu takúto pomoc aj cítiť.
Aby som to snáď zrozumiteľnejšie vysvetlil podľa aktuálnej situácie. Súčasnú vládu treba pochváliť za deklarovaný prístup k poľnohospodárstvu a potravinárstvu. V aktuálnom Programovom vyhlásení vlády, časť III., Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj, sa píše: „V súlade s pravidlami spoločnej poľnohospodárskej politiky vláda zintenzívni podporu sektorov, ktoré sú potenciálnymi zdrojmi zamestnanosti, najmä živočíšnej výroby, ovocinárstva, zeleninárstva, vinohradníctva, ale aj potravinárskeho priemyslu. Osobitná podpora sa poskytne chovu hovädzieho dobytka a v prírodne znevýhodnených horských a podhorských oblastiach aj oviec.“
V skutočnosti ale reálne najvyššiu podporu vo finančnom vyjadrení dostalo na Slovensku niekoľko desiatok podnikov ( z vyše 16 tisíc agropodnikateľov poberajúcich dotačné podpory), ktorí už v roku 2006 ukončili pestovanie cukrovej repy !!! A ide o čiastku slušne presahujúcu 10 mil. eur. Zároveň, ale vláda v lete toho istého roka, ako reakciu sa veľké sucho, schváli pre farmárov podporu na tzv. „zelenú naftu“, teda na zníženie spotrebnej dane na časť nafty, ktorú farmári použijú na výrobu potravín. Ide o čiastku 10 mil. eur, ktorá však bude farmárom vyplatená pre vysokú byrokratickú náročnosť spracovania tejto podpory, najskôr až v decembri 2013. A zase ide len o jednoročnú nesystémovú podporu, ktorá sa v ďalšom období už nebude opakovať a systémové dotačné tituly dlhodobo platné napr. na úhradu časti poistného pre farmárov sa uhradia farmárom len na 30 percent.
Takže stále platí, že nielen množstvo peňazí, ktoré v porovnaní so svojou zahraničnou konkurenciou dostanú slovenskí farmári (a povedzme si, že ich je skutočne veľmi málo) je dôležité, ale rovnako dôležité je aj na čo a ako sú tieto prostriedky využité. Preto sa netreba čudovať slovenským poľnohospodárom, že sa niekedy nevedia zbaviť pocitu, že všetko ich snaženie je aj tak z dlhodobého hľadiska zbytočné.
Agropartner s.r.o., Plavecké Podhradie prichádza s novou iniciatívou. Vstupuje na slovenský trh prvou regionálnou slovenskou značkou mäsa Záhorácke hovjadzí. Svojim výrobným programom chcú Záhoráci presvedčiť spotrebiteľov, že dokážu vyrobiť kvalitné mäso a mäsové výrobky, že sú konkurencieschopní so zahraničnými dodávateľmi. Kvalitou chcú presvedčiť našich spotrebiteľov, že kupovať slovenské výrobky sa oplatí.
Za rozhovor poďakoval Vladimír Dobrovič
redaktor ProgressLetter
Ing. Vladimír Chovan – profil
Narodený v roku 1963 v Smoleniciach, okres Trnava. Po skončení Strednej priemyselnej školy v Trnave – odbor Strojárska technológia, v roku 1985 úspešne ukončil i štúdium na Fakulte mechanizácie poľnohospodárstva Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre. V septembri 1985 až v marci 1989 pôsobil v pozícii výskumného pracovníka v Podniku racionalizácie riadenia poľnohospodárstva a výživy, a. s., Bratislava, závod Trnava.
Kariéru družstevníka začal ako vedúci výpočtového strediska v JRD 9. máj Dolné Dubové, kde sa stal v januári 1990 predsedom. Po rozdelení roľníckeho družstva zostal predsedovať v obciach Horné Dubové – Naháč (od 1. januára 1992) a v máji 1995 získal pozíciu riaditeľa Štátneho majetku v Plaveckom Podhradí. V októbri 1996 sa stal generálnym riaditeľom Agropartner s.r.o. v Plaveckom Podhradí.
Post ministra Pôdohospodárstva SR zastával od 16. septembra 2009 do 8. júla 2010. Následne sa vrátil na pôvodnú funkciu generálneho riaditeľa Agropartner s.r.o., v Plaveckom Podhradí.