Generálny riaditeľ spoločnosti IPEC Group
Malú Frankovú treba na mape Slovenska naozaj hľadať. Dedinka sa ťahá pozdĺž kľukatej cesty lemovanej vrcholmi Spišskej Magury. Učupené domčeky v štýle tradičnej ľudovej architektúry ustúpili socialistickým „štokovcom“ a typický goralský ráz dediny sa rokmi vytrácal. Život je plný zmien, odchodov a návratov. Rodina Čarnogurských má korene práve v tejto dedinke. Pradedko tu bol pred vojnou starostom, jeho synovia, dcéra, vnuci a vnučky sa rozpŕchli do sveta, až sa jeden z toho sveta vrátil. Ivan Čarnogurský ml. emigroval v roku 1985 s rodinou do Rakúska a po „nežnej“ sa pracovne vrátil na Slovensko. Otvorenie hraníc po revolúcii neznamenalo pre neho len návrat do rodnej Bratislavy, ale aj návrat ku koreňom, na severné Slovensko, na Malú Frankovú.
Možno trochu atypický začiatok rozhovoru s úspešným podnikateľom
Faktom ale je, že v našich „zemepisných šírkach“ ešte stále nestretnete často úspešného a bohatého človeka, ktorý nezištne venuje svoje peniaze v záujme širšej komunity. Keď som minulé leto prijal pozvanie do Malej Frankovej na kultúrny festival ZOGROD 2009, len približne som tušil o čo ide. Tam sa začal i tento rozhovor s Ivanom Čarnogurským, ale dokončiť sa nám ho podarilo až pri ďalšom stretnutí pred pár dňami.
Návraty ku koreňom
Na starootcovskom dome na Malej Frankovej chalupárčila naša rodiny odkedy dedko odišiel do Bratislavy. Kúpili sme aj polorozpadnuté gazdovstvo s veľkým dvorom na začiatku dediny. Pri rekonštrukcii domu, lepšie povedané budov sme uplatnili tradičný, z krajiny a podnebných podmienok vychádzajúci urbanistický štýl, navonok sme doslova skopírovali prvky ľudovej architektúry. Vzniknuté vnútorné priestory sú proporciou moderné, poskytujú na jednej strane veľa miesta pre stretávanie a komunikáciu ľudí, na strane druhej v ubytovacích častiach sa hosťom poskytuje dostatočná intimita.
[quote align=“center“ color=“#999999″]
Myšlienku vytvoriť priestor, kde sa môže stretnúť viac ľudí, rodina a priatelia, ale aj obchodní partneri i zamestnanci firmy IPEC, ktorú Ivan Čarnogurský vedie, rozvinul o možnosť priniesť do typickej zaspatej dedinky na severnom Slovensku nové impulzy, spojené s takzvanou agrárnou turistikou.
[/quote]
Vyznanie
Slovensko, dnes už nielen vtipne označované za malé Švajčiarsko, má obrovský prírodný potenciál. Dnešný turizmus už pozná svet a hľadá miesta, kde si krajina zachováva harmóniu s minulosťou, kde vie turistovi niečo z toho minulého, súčasného i budúceho sprostredkovať, aby sa cítil „ako v inom svete“, príjemnom a harmonickom. To bohužiaľ z týchto slovenských dedín zmizlo a myslím, že na Frankovej sa to nepodarí opraviť ani jedným, ani viacerými kultúrnymi podujatiami. Chápem to však ako jeden z našich silných záväzkov voči našim pradedom, ktorí tu žili a túto krajinu obhospodarovali. Chceli by sme naším architektonickým impulzom domácich inšpirovať, aby pochopili, že sa dá moderne žiť a zároveň si zachovať tradičné hodnoty ľudovej architektúry v malebnom krajinnom prostredí. Turizmus však predstavuje dve stránky jednej mince. Prináša hospodársky rast, prichádzajú s ním ľudia iných kultúr, s inými návykmi, predstavami a požiadavkami, s iným jazykom. Tá druhá strana mince je udržať si tie hodnoty, pre ktoré tam turisti prišli. Na to sa treba pripraviť, lebo turistický „boom“ môže človeka i celú dedinu aj negatívne zmeniť.
Festival Zogrod
Prečo „Zogrod“…? Pomenovanie súvisí so slovom, ktoré má viacero významov: za ohradou, záhumienka, záhrada za domom s ohradou. Predkovia tak pomenovali našu novú usadlosť na okraji dediny. A názov „prischol“ aj festivalu.
Z nenápadných, náhodných kreatívnych programov a aktivít, ktorými sme si na dovolenkách krátili chvíle, vznikla myšlienka – stretávať sa pravidelne s profesionálmi. Každý rok v lete spoznávať ich umenie, kultúru, krajiny – z ktorých prichádzajú autori, herci, hudobníci, výtvarníci, literáti… Prvý ročník sa uskutočnil v roku 2004. Odvtedy tento malebný kút Slovenska navštívili umelci zvučných mien a širokej duše: herci Adela Gáborová a Jožko Doczy, džezmen Dodo Šošoka s priateľmi, Anton Anderle so svojimi bábkami a Teatro Tatro. Vynikajúci mím Miroslav Kaspřzik, bábkoherci z Prešova a excelentná Zuzana Kronerová. Mali sme aj zopár hostí toť zo susedného Poľska. Svoju javiskovú premiéru tu mal aj domáci folklórny súbor detí zo Spišských Hanušoviec – Magurka. K festivalu už neodmysliteľne patrí gulášová partička a slivovička na dvore usadlosti Zogrod v spoločnosti Ľudovej hudby Fera Kačicu.
Spolupráca s pezinskou Galériou Prokop – ktorá v júni 2004 vznikla vďaka mecénskemu vkladu firmy Ivana Čarnogurského ml. do ateliéru významného sochára európskeho formátu Štefana Prokopa – sa tiež rozvinula do každoročných maliarskych sympózií. Do Malej Frankovej od roku 2004, vždy v druhej polovici júla zavítajú výtvarníci, aby v plenéri tvorili svoje diela, ktorými reflektujú krajinu, život, ľudí a tvorstvo v nej. Vernisážou ich obrazov sa vždy v posledný víkend na prelome júla a augusta začína malý festivalík…
Jeho dušou je úspešný Nitrančan, režisér a herec Peter Gábor. Ten, sa priženil do rodiny, ktorá má v obci takisto svoje korene a prežíva tu svoje voľné chvíle – zabezpečuje dramaturgiu. Prizýva umelcov, ktorých tvorbu pozná a považuje za zaujímavú či ojedinelú, ba aj sám s deťmi – svojimi, prázdninujúcimi i domácimi – nacvičuje divadielka. Tie sa potom prezentujú „na festivale“. Tak, aby každý, kto sa čohokoľvek zúčastní bol „dôležitý“. Lebo to je hlavná myšlienka týchto aktivít: zviditeľniť krajinu, ľudí, čo v nej žijú, dodať im pocit sebavedomia i dôležitosti. Pomôcť im podnikať, vnímať krásu, žiť… Vytvárať pracovné príležitosti. Aby tí, ktorí tu bývajú, neodchádzali. Naopak, aby zostávali, spokojne žili a zveľaďovali všetko, čo ich obklopuje. A aby umenie malo adresáta. Tí, ktorí ho tvoria, aby mali príležitosť prezentovať ho a tí, čo ho vnímajú – zážitok. Dôležitosť na tomto svete predsa patrí každému: bohatému i chudobnému, talentovanému i menej kreatívnemu, tomu čo tvorí, aj tomu čo obrába svoje políčka, pasie ovečky, pečie chlieb, aby prežil. Každý človek na tomto svete má svoje miesto i poslanie v ňom. A jeden bez druhého sa nezaobídeme. Musíme si pomáhať, aby sme nezanikli, prežili. Projekty potrebujú sponzorov, umenie mecénov. História o tom svedčí.
Už dve desaťročia sa sem do Malej Frankovej teda vracajú potomkovia tých, ktorí sa tu pred nimi narodili. Rod Čarnogurských nevynímajúc. Prichádzajú vnuci i pravnuci „zo sveta“, ktorí tu nachádzajú svoje korene, druhý domov. Stretávajú sa s ostatnými, vzdialenejšími i bližšími príbuznými s podobnými či inými osudmi, spoznávajú ich priateľov, známych. Medzi nimi i umelcov – domácich, aj tých, ktorí sa do rodín potomkov priženili, ich kolegov, kamarátov, priateľov.
A čo bude ďalej?
Dôležitá je sústavná práca s ľuďmi a ich rozvoj. Ak sa chceme stať stredoeurópskym hráčom, bez ľudí sa to naozaj nedá dosiahnuť. Potom to ešte treba vedieť zosúladiť s rodinou, priateľmi a aby to bolo prospešné aj pre Slovensko. Najväčšia chyba by však bola v odvolávaní sa na vyššie ciele, pričom by sa nedosahovali tie malé. Naopak, cez malé ciele treba vytvoriť prospešné zázemie pre ostatných. Myslím, že najbližších 30 rokov mám čo robiť.
Za rozhovor poďakoval Pavel Vitek
PS.: V marci tohto roku Ivan Čarnogurský ml. inicioval vo vajnorskej Vinotéke Régius prvý večer rómskej kultúry Gypsy Spirit Day. Priateľov rómskej kultúry pozval slovami: „Náš zámer, spolu s partnermi, je priblížiť históriu, kultúru a kuchyňu rómskej komunity čo najširšej verejnosti. Ukázať čo najviac pozitív rómskej kultúry a odbúrať zopár zažitých predstáv, ktoré o sebe navzájom máme. Veríme, že ďalšie podujatia tohto druhu poukážu na pozitívnu perspektívu spolužitia našich kultúr v stredoeurópskom regióne.“
Zdroj: Vajnorské vidzeňí, nezávislý kultúrno-spoločenský časopis Vajnorákov a priateľov Vajnor.
Kto je Ivan Čarnogurský
Ing. Ivan Čarnogurský ml. (nar. 1959) je zakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti IPEC Group, ktorá sa radí medzi najvýznamnejších developerov industriálnych a logistických projektov na Slovensku s pôsobením aj mimo hraníc Slovenska. Vyskúšal si rolu emigranta v Rakúsku, ktorý sa po „nežnej“ vrátil na Slovensko, robotníka na stavbe, odborníka v technickom skúšobnom ústave, finančníka v bankovej inštitúcii, aby v súčasnosti pôsobil v pozícii riaditeľa IPEC Group – jednej z najväčších developerských spoločností na Slovensku. Skupina IPEC sa zameriava na zabezpečenie výstavby projektov zahraničných firiem na Slovensku, v Česku, na Ukrajine a v Rumunsku. Spoločnosť IPEC Group je na trhu viac ako sedemnásť rokov a doteraz realizovala rôznymi formami projekty s prenajímateľnou plochou vyše 800 000 m2.