Majiteľ a konateľ spoločnosti RENOJAVA s.r.o.
Jeho krédom úspešnosti je osobný príklad v práci a trvalá starostlivosť o svojich zamestnancov. Počas dvadsaťdvaročného podnikania, ani jeden deň nemeškal s výplatami, či zálohami, pre svojich zamestnancov. Nemá a nikdy ani nemal dlh na daniach, ani na iných odvodoch. Nikdy od nikoho, ani od štátu,či z fondov EÚ, nedostal ani cent. Napriek tomu jeho firma RENOJAVA s.r.o., prosperuje a pevne verí, že ešte prežije veľa ďalších úspešných rokov.
Predtým než ste sa dali na dráhu súkromného podnikateľa, boli ste riaditeľom štátneho podniku Kovospracujúci podnik š.p. Prešov. Dnes ste úspešný podnikateľ v oblasti predaja farieb. Čo spôsobilo takú zmenu?
Podnik bol, ako aj mnoho obdobných okresných podnikov služieb, do „gruntu“ privatizovaný. Keďže som na privatizáciu nemal dostatok finančných prostriedkov a nechcel som sa bankovým úverom neprimerane zadlžiť, zvolil som si dráhu súkromného podnikateľa, v oblasti s počiatočne menšími finančnými nákladmi. Dotiahol som si prvú miešačku farieb a prevzal celý systém miešania autolakov od nemeckej firmy BASF Glasurit z Prahy. Zahodil som riaditeľský oblek, vrátane kravaty, a hybaj ho do montérok. Začal som s miešaním autolakov GLASURIT, na tú dobu nesmierne drahých, ako prvý slovenský subjekt. Postupne sme týchto miešacích systémov mali po Slovensku asi dvanásť. Nebál som sa isť do rizika, veril som si a poctivo „drel“. V rámci osobného marketingu som ešte po večeroch, za tmy, rozdával nenápadné letáčiky za stierače aut: „Ponúkame miešanie autolakov“… Ponúkal som naše služby na malých regionálnych výstavách, v lakovacích prevádzkach a autoservisoch. Postupne k autolakom sme pridali farby BASF HERBOL na stavebné objekty, kde som tiež bol určitým priekopníkom. Už v roku 1992 som sa podieľal na zorganizovaní, na tu dobu nevídane veľkého seminára pre architektov, projektantov, stavebných podnikateľov, zástupcov štátnych i súkromných podnikov. Predstavili sme na ňom nové zaujímavé produkty – farby na fasády, zatepľovací systém WDS, ktorý v tom čase u nás vôbec nebol známy. A potom prišli ďalšie a ďalšie produkty a podnikateľské aktivity.
Čomu vďačíte za úspešné etablovanie sa na podnikateľskom poli?
Za hlavný úspech považujem, že si ma za výhradného zástupcu vybrali úspešné zahraničné firmy ZINGAMETAL z Belgicka, BÖHME zo Švajčiarska, OSMO COLOR z Nemecka, ale i KREMLIN-REXSON z Paríža.
Možno je to i kus životného šťastia, že mám okolo seba dobrých ľudí, zvlášť manželku a moje tri dcérky s rodinami, že zamestnávam ľudí, ktorí si vážia svoju prácu v mojej firme. Možno je to aj šport (od vysokoškolských čias som súťažil v atletike, neskôr aj v lyžovaní, ale ani ďalšie odvetvia mi nie sú cudzie), ktorý mi dáva pozitívnu energiu. No a nie v poslednom rade, vďačím za dosiahnuté výsledky vlastnej vytrvalosti a pracovitosti. Som si vedomý toho, že najťažšie je prísť k peniazom poctivou prácou. Je to však pre mňa ten najlepší pocit, že som to dokázal.
Čo odporúčate podnikateľom v malých a stredných podnikoch, ktorí by sa chceli tiež presadiť na slovenskom podnikateľskom trhu?
Mať odvahu, mať vlastný cieľ a isť za ním cieľavedome a vytrvalo. S vedomím, že je to aj o odriekaní, prekážkach a mnoho krát aj o sklamaní. Dôležité je nevzdať sa pri prekážkach, treba ich prekonávať. O výsledku nerozhoduje len jednotlivec. Celý kolektív sa musí angažovať poctivou prácou, ako aj srdcom, ktoré bije v prospech firmy. Všetky špekulácie sú možno niekedy, na určitú chvíľku, niekedy i na niekoľko rokov výnosnejšie ako poctivá práca, ale život si to v konečnom dôsledku „zúčtuje“. Uznávam a verím v „zákon výmeny“. Ak dávaš poctivo, raz sa ti to vráti, ale ak nedávaš, zázraku sa nedočkáš.
Začínajúcim podnikateľom odporúčam, aby sa bezpodmienečne naučili ovládať aspoň 2-3 svetové jazyky. Ak môžem poradiť tak anglický, ruský a nemecký jazyk. Potom sa nestratia vo svete a život sa im za to odmení, prídu aj úspechy. Nesmú však zabúdať, že základom úspechu je poctivá práca, aj keď to nebude vždy ľahké.
Ako vnímate súčasné podnikateľské prostredie?
Bolo už lepšie i horšie. Bodaj by však už horšie nebolo. Žiaľ mám obavu, že asi tak skoro nebude lepšie. Svet sa za uplynulých 22 rokov veľmi zmenil. Zmenili sa aj mnohí obchodní partneri. Už nie je to Nemecko, ani Francúzsko, ktoré som poznal zo začiatku podnikania. Nie je tu kríza v zmysle, že nemáme čo potrebujeme. Podľa mňa, je to kríza morálneho a etického správania sa ľudí a spoločnosti. Mám už takmer 64 rokov, prežil som bývalé socialistické zriadenie a prežívam i náš „ranný“ kapitalizmus. Mal som možnosť spoznať a zažiť aj úspešný západoeurópsky kapitalizmus, vďaka kontaktom a návštevám mojich obchodných partnerov, takže viem o čom hovorím.
Môžem s plnou vážnosťou povedať, že sme zaplatili veľmi vysokú cenu za „slobodu“. Mnohé veci boli dobré v minulom zriadení, mnohé sú dobré aj lepšie v tomto zriadení, ale rozbúrať to dobré sme si nemali. Veľmi ťažko sa to bude na novo stavať a preto bude dlho trvať až sa budeme mať lepšie. Na súčasnom podnikateľskom prostredí mi, zrejme tak ako mnohým iným podnikateľom, prekáža nedostatočná vymožiteľnosť práva, prebujnela administratíva a často i naša zbytočná „buzerácia“ zo strany úradníkov.
Za rozhovor poďakoval:
Vladimír Dobrovič, redaktor ProgressLetter
Kto je František Jaš
V roku 1973 absolvoval Strojnícku fakultu Vysokej školy technickej v Košiciach, po čom nastúpil do Východoslovenských železiarní Košice na funkciu technológa zvárania v závode Údržba. Po ročnej vojenčine sa stal technológom zvárania na Oddelení technického rozvoja v národnom podniku VIHORLAT Snina, ktorý v tom čase zamestnával vyše 6000 pracovníkov. V októbri 1975 sa stal riaditeľom ich pobočného závodu v Medzilaborciach, ktorý do jeho príchodu vyrábal „na sklad“, lebo odbyt mal zabezpečený len čiastočne. Na sklade v tom čase bolo tovaru za vyše 64 milióny Kčs. S problémom sa popasoval až nad očakávanie dobre. Do roka boli zásoby – ležiaky vypredané.
V júni 1977 sa stal Hlavným inžinierom a o niekoľko mesiacov neskôr riaditeľom VUKOV k.p. Prešov. Po relatívne krátkom období ho objavila CHIRANA k.p. Stará Tura, kde v roku 1978 nastúpil na miesto technického námestníka v závode Chirana, v Humennom.
Úspešný konkurz mu vyniesol riaditeľskú stoličku v podniku STAVOINVESTA Prešov, rokoch 2000-2002 bol zvolený za riaditeľa podniku KOVOSPRACUJÚCI PODNIK š.p. Prešov.
Následne vykročil na podnikateľskú dráhu. Spoločne so svojim priateľom Ing. Jurajom Vaňom založili spoločnosť RENOJAVA. Začali spoločne premýšľať a konať v oblasti renovácie súčiastok pre poľnohospodárov a pre štátne podniky. Ich zámer dlho nevydržal, lebo aj družstvá i malé podniky sa transformovali a nastal určitý druh turbulencie. Nakoniec sa ako prvý na Slovensku chytil myšlienky dovážať, miešať a predávať farby GLASURIT na auto karosérie. Odvtedy v úspešne podniká.