Z vystúpenia Petra Mihóka, predsedu SOPK a predsedu Svetovej komorovej federácie Medzinárodnej obchodnej komory, na Zhromaždení delegátov SOPK, na ktorom sa zúčastnil aj Ivan Gašparovič, prezident SR a ďalší významní hostia, vrátane predstaviteľov diplomatických zborov.
Ja som vždy ekonomiku vnímal ako vednú disciplínu o ľuďoch a pre ľudí a vždy som sa snažil vyhýbať iba čisto štatistickým ukazovateľom ekonomických procesov. Keď si zvolíme tento prístup, tak úspešnosť sa dá rozšifrovať z trojčlenky – ekonomický rast produkujúci zamestnanosť a spolu s ňou vytvárajúci vyššiu kvalitu života ľudí. Čiže áno, bez rastových čísiel nie je možné dosiahnuť vyššiu zamestnanosť, avšak súčasne musíme vnímať nielen kvantitatívnu, čiže percentuálnu stránku rastu, ale aj jeho kvalitatívnu stránku a dlhodobú udržateľnosť. Kvalitatívna stránka rastu nám determinuje aj štruktúru zamestnanosti a opätovne aj jej udržateľnosť. Rast kvality života nielen pozitívne ovplyvňuje život v spoločnosti, ale má aj merateľné či iné významné ekonomické efekty vplývajúce na začiatok tejto trojčlenky, čiže hospodársky rast.
Pokiaľ si vláda osvojí túto filozofiu, tak v konkrétnych krokoch hospodárskej politiky musí stanoviť 3 motivačné okruhy ako svoje priority:
- okruh – motivácia podnikať
- okruh – motivácia inovovať a investovať
- okruh – motivácia exportovať
Tieto 3 okruhy musia mať tak transparentné legislatívne zázemie, ako aj finančné zdroje a nástroje či už z rozpočtových, alebo európskych prostriedkov.
To je cesta k tomu, aby ekonomická sféra, ktorá jediná zo všetkých spoločenských aktivít generuje finančné zdroje, vytvárala tak nové pracovné príležitosti, ako aj zdroje pre ostatné spoločenské funkcie štátu a občanov – školstvo, zdravotníctvo, veda, zahraničná politika, kultúra a pod.
Z hľadiska udržateľnosti rozvoja sa musíme viac ako doteraz zamerať na síce riedko frekventovaný, ale pre budúcnosť malej exportne orientovanej ekonomiky veľmi dôležitý faktor ekonomického úspechu, ktorým bezpochyby je rozsah pružnosti ekonomiky a jej odolnosť voči šokom. Nesmieme sa tiež dostať do roviny ekonomického populizmu, kedy ekonomicky úspešné elity začíname vnímať ako niečo negatívne, alebo dokonca ako zdroj biedy ostatných. Nesmieme ani ustupovať požiadavkám a tlakom či už tzv. väčšiny, alebo rôznych záujmových skupín bez ohľadu na reálny stav ekonomiky a samotnej spoločnosti. Neprichádzajme ani s ľúbivými jednoduchými riešeniami a akademickými prepočtami hypoteticky vytvárajúcimi nové pracovné príležitosti, pretože v častých prípadoch ide iba o teoretické riešenia ďaleko vzdialené od ekonomickej reality a toto predstavuje ekonomický romantizmus.
[quote align=“center“ color=“#999999″]
Našim obrovským atribútom v doterajšom ekonomickom rozvoji bola vysoká úroveň vzdelania na všetkých jeho stupňoch. Školstvo dokázalo generovať kvalifikovanú pracovnú silu v požadovanej štruktúre. Dnes sme sa zamerali na kvantitu, kvalita je skôr popoluškou ako meradlom škôl. Prešli sme tiež na populárny, ale súčasne populistický systém nekoordinovaného rastu počtu tzv. atraktívnych, ale málo použiteľných špecializácií štúdia a ja osobne mám obavu, že to, čo doteraz bolo našou prednosťou, sa môže stať hendikepom a brzdou nášho napredovania.
[/quote]
Bez zásadnej zmeny filozofie vzdelávania bude Slovensko odsúdené na neistý vývoj a ekonomicko-sociálne prešľapovanie. Každý vývoj je postavený na špičkách v danej činnosti. Vychovávajme tak špičkových manažérov, ako aj kovoobrábačov, murárov, technikov či inžinierov, lekárov, ekonómov alebo právnikov. Jeden špičkový majster má (podľa vyjadrenia P. Mihóka – poznámka redakcie) určite väčšiu hodnotu ako 100 priemerných či podpriemerných absolventov univerzít.
Slovensko napriek súčasnej realite stále patrí medzi úspešné krajiny a dvadsaťročný vývoj túto skutočnosť jednoznačne potvrdzuje. Musíme sa z hľadiska budúcnosti orientovať viacej na oblasť vzdelávania vo väzbe na trh práce. Vo finančnej oblasti už popri nastúpenej ceste rozpočtovej zodpovednosti sa kriticky pozrieť na celkové náklady na spravovanie štátu a vecí verejných vrátane nákladného riešenia územno-správneho usporiadania krajiny a jej veľkosti nezodpovedajúcemu viacstupňovému systému jeho riadenia s neprimeranou byrokraciou. Úlohou štátu nemá byť zvyšovanie daňového zaťaženia firiem a jednotlivcov, ktorí si túto povinnosť zodpovedne plnia, ale oveľa razantnejšie riešiť daňové úniky a čiernu prácu. Nízko nákladová prioritne montážne orientovaná ekonomika v našom hospodárskom priestore sa musí viac vyvažovať vysokou úrovňou servisne orientovaných činností najmä v oblasti IT, finančných služieb, logistiky a aktívneho cestovného ruchu. Projektovo orientovaný výskum a inovácie v oblasti priemyslu sú cestou k udržateľnému vývoju slovenskej ekonomiky.
Z pohľadu vyššie spomenutých faktorov Slovenská obchodná a priemyselná komora hodnotí aj 1. rok pôsobenia súčasnej vlády. Jednoznačne chcem potvrdiť, že zodpovedná rozpočtová politika má našu plnú podporu, lebo zvyšuje našu kredibilitu a nastavuje lepšie parametre pre dostupnosť a cenu finančných zdrojov tak pre verejný, ako aj súkromný sektor. Je to jediná cesta, ako znižovať finančné zaťaženie budúcich generácií. Súčasne však by sme jednoznačne uvítali proporcionálnejšie rozloženie jej dopadov medzi verejný a súkromný sektor a osobitne na ekonomickú a podnikateľskú sféru. Rok 2012 bol z pohľadu podnikania na Slovensku rokom nepopulárnych opatrení, ktoré majú svoje korene tak v predchádzajúcom období, ako aj v celkovej ekonomickej situácii tak u nás doma, ako aj v krajinách Európskej únie a eurozóny osobitne. Preto oprávnene očakávame, že rok 2013 bude z pohľadu politiky vlády SR rokom skutočného naštartovania prorastových opatrení, ako aj riešenia deformácií v oblasti vymáhateľnosti práva, korupcie, verejného obstarávania, čerpania európskych fondov a zodpovednej prípravy nového plánovacieho obdobia 2014 – 2020. Ja osobne si plne uvedomujem, že dnes možno viac ako v nedávnej minulosti platí, že „umenie žiť nie je umením hrať s dobrými kartami, ale umením je hrať so zlými kartami dobrú hru“. Práve v tejto hre sa preveruje, či máme vládu, ktorá má tento potenciál, ale aj či máme tak štruktúrovanú ekonomickú a podnikateľskú sféru, ktorá ju dokáže úspešne zvládnuť.
Sme všetci na jednej lodi a tá sa volá Slovensko. Za nás môžem jasne deklarovať, že chceme Slovensko úspešné, s vplyvom na riadenie európskych záležitostí a prostredníctvom európskych inštitúcií participovať na spravodlivom riešení vývoja globalizovaného sveta a globálnej ekonomiky.
Súčasťou slávnostnej časti bolo oceňovanie:
- Zlatú medailu SOPK – udelila SOPK Národnej banke Slovenska, za jej mimoriadne zásluhy o rozvoj ekonomiky a podnikania v SR a za dobrú a korektnú spoluprácu s komorou pri príležitosti 20. výročia vzniku NBS.
- Veľkú cenu SOPK, za uplatňovanie etických princípov v podnikaní za rok 2012, získali:
- AGROFINAL, spol. s r. o., Hlohovec,
- KIA Motors Slovakia, s. r. o., Teplička nad Váhom.
Slovenská obchodná a priemyselná komora od roku 2002 vyhlasuje súťaž – Veľká cena SOPK – zameranú na dodržiavanie etických princípov v podnikaní s cieľom rozšíriť okruh tých podnikateľov na Slovensku, ktorí budú dôveryhodným subjektom pre svojich obchodných partnerov, svojich spotrebiteľov a zákazníkov, pre svojich zamestnancov, pre príslušné orgány štátnej správy a širokú verejnosť, ale napokon aj vzorom pre svojich konkurentov.
(red.)