Warning: Illegal string offset 'show-content' in /home/html/artefactum.sk/veldan.sk/arte-content/themes/veldan/single.php on line 16

Akademický maliar

Tvorbu Dušana Sekelu sme pred časom našim čitateľom predstavili v Zborníku vydaní ProgressLetter 2008. V rámci minuloročného redakčného dňa v Trnave sa náš časopis stal spoluorganizátorom úspešnej výstavy jeho diel. Práve tam sme si dohodli ďalšie stretnutie pri káve a rozhovor nielen o tvorbe, ale predovšetkým o živote a práci umelca v súčasných podmienkach.

Svoju tvorivú kariéru ste začínali ešte v ére socializmu ako voľný umelec. Bolo to vlastne akési eufemické pomenovanie pre človeka, ktorý bol vlastne už v tej dobe podnikateľom. Tvoril a predával svoje diela. Aké najvýraznejšie zmeny nastali pre Vás po roku 1989?
Najvýraznejšou zmenou bolo uvoľnenie sa spod tlaku všade prítomnej ideológie, ktorá obmedzovala slobodu prejavu umelcov. Z riadiacich funkcií odišli ľudia, ktorí vtedajšie ideologické smerovanie presadzovali do rozvoja umenia. Dotýkalo sa to ako umeleckých škôl, tak aj galérií a umeleckých organizácií. Z ekonomického hľadiska sa stratili štátne zákazky a verejné objednávky. Štátne galérie dnes majú minimálne prostriedky na investovanie do súčasného umenia. Zo stavebného zákona ,,vypadla“ hlava V., ktorá určovala venovať 2 % z investície do stavby na výtvarné doriešenie. Ak sa dnes tvorca chce plne venovať svojej práci ako „slobodný umelec“, je postavený na perifériu záujmu zo strany štátu. Môže sa síce uchádzať o podporné granty alebo tvorivé štipendiá, lenže aj tie sú silne limitované. Len na ilustráciu: kultúra ako celok sa na tvorbe HDP v rámci Európskej únii podieľa čiastkou 2,6 %. Na Slovensku sú výdavky na kultúru zhruba 0,5 %. Z toho je jasne vidieť, že prínos kultúry je oveľa vyšší, ako je jej podpora.

Viem si predstaviť, že umelecká tvorba sa nie príliš znáša s biznisom. Významní a dobre zarábajúci umelci, hlavne vo svete, majú svojich agentov. Vlastne akýchsi obchodných zástupcov, ktorí sa im starajú o biznis. V našich podmienkach si to zrejme môže dovoliť len zopár ľudí. Takže aký je biznis model známeho slovenského maliara?
Ak sa umelec nezamestná a tým sa ako tak finančne nezaistí (zároveň však stratí čas a vitalitu plne sa venovať svojej práci) musí sa sám zhostiť týchto úloh. Istou pomocou sú mu galérie, ktoré sa venujú predaju. Vďaka aj tým pár zberateľom a donorom, ktorí z lásky k umeniu venujú prostriedky na podporu nášho umeleckého diania. Legislatíva umelcov v slobodnom povolaní zaradila medzi živnostníkov. Ale náklady na dielo, na rozdiel od výrobku, nemôžu byť uplatnené na zníženie daňového základu. Čo sa prejavuje napríklad v tom, že pri nákupe stoličiek do hotela si prevádzkovateľ zníži daňový základ, ale pri nákupe obrazov nie. Preto je väčšinou zariadenie interiérov zaplnené lacnými fotografiami. Umelci musia platiť rovnaké poplatky, ale o platenej dovolenke môžu len snívať. V prípade práceneschopnosti zo zdravotných dôvodov nedostávajú podporu, netýka sa ich maximálna dĺžka pracovnej doby či príplatky za nadčasy a za prácu počas sviatkov.

Sú to špecifiká len u nás, alebo to podobne funguje aj v zahraničí?
Sú krajiny, hlavne severské, ktoré si uvedomujú dôležitosť podielu kultúry na rozvoji identity ľudstva. Vytvárajú preto veľkorysejšie podmienky pre prácu tvorcov. Dobrí umelci sú nadčasoví a preto sa súčasníkom nechce do nich investovať. Doložiť sa to dá v plnej miere na snáď najznámejšom osude maliara Vincenta van Gogha. Za svojho života vraj predal len jediný obraz, zatiaľ čo po jeho smrti na nich zarobili tisíce ľudí obrovské peniaze.

V bežnom podnikateľskom prostredí meriame úspešnosť firmy pomerne presnými kritériami. Zostavujeme rebríčky najúspešnejších podnikateľov a firiem, rozdávame ocenenia a tituly. Čo sa považuje za úspech vo vašej brandži?
Akosi vo vnútri to ľudia venujúci sa umeniu cítia, kto prináša niečo nové, objavné.
Existujú aj oficiálne ocenenia, ale tie väčšinou podliehajú rozhodnutiu úzkej skupiny ľudí, ktorá ho udeľuje. Najväčším úspechom je, aspoň podľa mňa, z vyriešenej veci urobiť zaujímavú hádanku, myšlienku, ktorá zarezonuje aj u iných ľudí.

Za rozhovor poďakoval Pavel Vitek

Kto je Dušan Sekela
Akademický maliar Dušan Sekela sa narodil 3. marca 1955 v Medzilaborciach. Po skončení štúdia na Strednej škole umeleckého priemyslu v Košiciach v roku 1980 úspešne ukončil štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, oddelenie monumentálnej maľby u profesorov Elvíry Antalovej, Róberta Dúbravca, Jana Želibského, Dezidera Gastiglioneho a Ivana Vychlopena. Je členom Spoločnosti voľných výtvarných umelcov a Spolku výtvarníkov Slovenska.
Samostatné výstavy na Slovensku (výber): Bratislava, Trnava, Humenné, Modra, Mojmírovce, Nitra, Spišská Nová Ves, Šaľa, Topoľčany, Vranov nad Topľou…
Samostatné výstavy v zahraničí (výber): Balčik ( Bulharsko), Barreiro (Portugalsko), Békéscsaba (Maďarsko), Bern, Budapešť, Calgary, Chur, Davos, Gordes (Francúzsko), Krakov, Luzern, Padua, Paríž, Praha, Rím, Schaffhausen, St. Gallen, Taškent (Uzbekistan), Varšava, Viedeň…
Zúčastnil sa mnohých spoločných výstav na Slovensku a v zahraničí. Má zastúpenie v Galérii umelcov Spiša, v Galérii výtvarného umenia v Prešove, v Zemplínskom múzeu v Michalovciach, v Oblastnej galérii M. A. Bazovského v Trenčíne a v Nitrianskej galérii, ako aj v súkromných zbierkach v Európe a v Amerike.

dusansekela@zoznam.sk
www.sekela.sk

1 odpoveď
  1. Maja Vargová-Dudášová

    Ahoj Dušan, pozdravujem Ťa aj Tvoju manželku. Páčia sa mi Tvoje obrazy. Nechala som Ti vo Výt.umelcov nejaké články ako má vyzerať stará Bratislava, aby sa zachovala jej história pre terajšiu a budúcu generáciu. Bola by som rada, ak by sa niekto našiel z umelcov kto inklinuje ku dobovej architektúre a historickým prvkom v starej časti Bratislavy. Nepáči sa mi ten zelený most miesto starého. Chcela by som môj inšpiratívny návrh prepracovať s umelcami.Most by mal byť v dobovom štýle čierno-šedý, vyžadoval by si aj prácu sochárov a umelcov ktorí majú cítenie pre históriu. Bol by si ochotný spolupracovať, alebo mi niekoho poradíš, aby sme to predložili primátorovi, už som mu dala návrh. Doteraz som nemala internet. Zdraví Maja

Komentovať