Flexibilné formy zamestnávania budú populárnejšie
O kríze už bolo povedané takmer všetko. Firmy ju chápu ako príležitosť na svoje ozdravenie, alebo sa na jej dopady pozerajú priam katastroficky. Globálna finančná kríza sa na Slovensku prejavila stratou odbytu našich produktov. Dopady krízy sa u nás najviac dotkli veľkých zamestnávateľov. Ľudia prichádzali o prácu a podľa najnovších odhadov môže prepúšťanie zasiahnuť až 100 000 zamestnancov.
O dopadoch krízy na slovenský trh práce, ale aj o možnostiach, ktoré prináša zamestnancom i zamestnávateľom sme sa rozprávali s Lubošom Sirotom, predsedom predstavenstva Trenkwalder, a. s. a prezidentom Asociácie personálnych agentúr Slovenska a riaditeľom INPRA – Inštitútu pre trh práce.
Aký je Váš pohľad na súčasnú situáciu spôsobenú finančnou krízou? Je situácia na Slovensku v niečom odlišná od západnej Európy?
Rozdielov by sme našli viac. Ten najzásadnejší je v tom, že kríza nás zasiahla v dobrej kondícii. Naša ekonomika bola pred rokom prakticky na svojom maxime. To spôsobilo, že naše hospodárstvo, bolo schopné pomerne dlho odolávať globálnym ekonomickým tlakom a spomaľovať tak dopady krízy na náš trh. Na druhej strane začíname stále intenzívnejšie pociťovať negatívne dopady prílišnej orientácie na automobilový a elektrotechnický priemysel, bez širšej diverzifikácie a absencie akýchkoľvek projektov orientovaných na znalostnú ekonomiku. Slovenská ekonomika sa tak stáva stále viac závislou od krajín, ktoré majú rozhodujúci vplyv na zmeny v globálnej svetovej ekonomike. Cieľom Slovenska by teda nemali byť len krátkodobé riešenia, ale systematické kroky vedúce k dlhodobej konkurencieschopnosti.
Čo to znamená dlhodobá konkurencieschopnosť? Chcete povedať že slovenský trh práce nie je konkurencieschopný v európskom kontexte?
Je to tak. Máme rezervy vo využívaní nášho ľudského kapitálu. Slovensko bolo zahraničnými investormi považované za krajinu s dostatkom lacnej pracovnej sily a to dokonca aj vtedy, keď mnohí zamestnávatelia boli nútení hľadať pracovníkov v zahraničí. Aj v tomto období sa ukázalo, ako málo je náš pracovný trh flexibilný, koľko existuje administratívnych bariér, aká veľká je neochota akceptovať aj zahraničných spolupracovníkov. Toto všetko sa môže v priebehu pár rokov zopakovať. Obdobie po kríze bude vo všeobecnosti viac o pružnosti pracovného trhu. O flexibilných formách zamestnania o flexibilných dĺžkach pracovných úväzkov, práve to by sa mohlo stať našou konkurenčnou výhodou pre ďalšie obdobie, keďže nízka cena práce to už nebude. Naša konkurencieschopnosť by teda mala byť o pružnosti zákonníka práce, flexibilnosti zamestnaní a pracovného času, otvorenosti trhu.
V jednom z rozhovorov na jeseň minulého roku ste povedal, že kríza na Slovensku môže postihnúť až 50 000 ľudí. Na základe čoho toto tvrdíte a je to číslo ešte stále reálne?
Spoločnosť Trenkwalder patrí medzi najväčších zamestnávateľov na Slovensku. Sme najväčším poskytovateľom personálneho lízingu na Slovensku. Na rozdiel od ostatných veľkých zamestnávateľov však máme našich pracovníkov umiestnených vo viac ako tisícke podnikov po celom Slovensku. V praxi preto naše zistenia veľmi verne kopírujú výsledky štatistických zistení a naopak. Podľa zámerov našich klientov sme schopní aj veľmi presne predpovedať dopady týchto zámerov na trh práce. Pred 6 mesiacmi som si vypočul množstvo pochybností o mojom odhade. Vtedy som tvrdil, že o prácu v dôsledku krízy príde až 50 000 zamestnancov. S odstupom 6 mesiacov, kedy cítime, že kríza sa nás dotýka stále viac a viac, musím žiaľ povedať, že toto číslo bolo vtedy ešte optimistické. Miera nezamestnanosti prudko rastie a len v prvých troch mesiacoch tohto roka pribudlo do evidencie nezamestnaných viac ako 60 000 ľudí. Ak by som rovnakú otázku dostal dnes, tak by som povedal, že na Slovensku môže v tomto roku pribudnúť viac ako 100 tisíc nezamestnaných.
To by ale znamenalo, že nezamestnanosť by narástla o 5 % oproti minulému roku. Tieto vaše tvrdenia akoby nasvedčovali tomu, že neveríte vo vyriešenie krízy v krátkom čase. Kedy si podľa Vás môže Slovensko opäť vydýchnuť?
Pri odhadoch používame zahraničné skúsenosti. Existujú rôzne závislosti trhu práce na ekonomických výsledkoch štátu. Výskumy v krajinách s rozvinutým trhom práce dokazujú, že pri poklese reálneho HDP o 1 % klesá dopyt po nových pracovníkoch až o 20 %. Tento pokles je samozrejme v prípade pracovníkov na trvalý pracovný pomer. V prípade agentúrnych pracovníkov deklarujú zamestnávatelia stratu záujmu na úrovni 10 %.
Na Slovensku, kde agentúrne zamestnávanie ešte nemá až také pevné miesto v personálnych službách, sa však po prepuknutí krízy udialo niečo iné. Zamestnávatelia sa ako prvých zbavovali práve agentúrnych zamestnancov, čím nevyriešili svoje problémy, ale ich len odsunuli na neskôr. Slovenský trh práce je stále do veľkej miery poznačený záväzkami zahraničných investorov o zákazoch prepúšťania zamestnancov, ktoré sú uvedené v zmluvách o investičnej pomoci. Zamestnávatelia majú zviazané ruky v oblasti flexibilného nakladania s pracovnou silou a musia hľadať rôzne alternatívne riešenia, aby naplnili svoje záväzky. O trvaní krízy sa vedú veľmi intenzívne polemiky. Aj naša spoločnosť zaznamená zvýšený záujem o agentúrnych zamestnancov a počty dočasne pridelených zamestnancov už po 25-tich týždňoch poklesu, či stagnácie, posledných 6 týždňov rastú. Či to je už náznak určitého oživenia alebo sa jedná len o nevýznamný sezónny vplyv je však ešte priskoro hovoriť. Ak by to bol signál, že sa situácia zlepšuje, bolo by to pre nás všetkých veľmi príjemné prekvapenie. Skutočné, trvalé oživenie je možné očakávať skôr až na budúci rok.
Keď už sme pri lízingu, tak veľa personalistov predpovedá agentúrnemu zamestnávaniu zlaté časy po skončení krízy. Očakávate aj vy podobný scenár?
Všetko je možné. Isté však je. že zamestnávatelia hľadajú alternatívne formy zamestnávania pracovníkov. Flexikontá pracovného času, pružné pracovné doby, nútené dovolenky, krátenie pracovného času, využívanie payrollingu či personálneho lízingu je signálom, že zamestnávatelia sú stále veľmi opatrní. Neistota, ktorú so sebou prináša súčasná situácia, je živnou pôdou pre opatrnosť pri prijímaní pracovníkov do trvalého pracovného pomeru. Z pohľadu personálnej agentúry by prípadné „zlaté časy“ personálneho lízingu boli dobrou správou. Na nové podmienky sa však treba aj pripraviť. Kríza dokázala vyčistiť trh v tomto segmente a to by malo prispieť k zvýšeniu kvality poskytovaných služieb. Mnoho tzv. „garážových“ firiem ukončilo svoju činnosť.
Vnímate teda krízu negatívne?
Áno aj nie. Sociálne dôsledky krízy na mnohé rodiny sú určite veľmi negatívne. Mnohým ľuďom sa, nie vlastnou vinou, žije horšie. Na druhej strane kríza pomohla zastaviť nezdravú špirálu vývoja na Slovensku, kedy hrozilo prehriatie z dôvodov „veľkých očí“ a nekritického podnikateľského, ale aj zamestnaneckého sentimentu. Ľudia si mysleli, že rast je tu navždy. Videli sme to na nekritických developerských projektoch, na mnohých zamestnancoch. Mnohí už nevedeli aké peniaze si majú pýtať a pod. Prišlo k zreálnenie ponuky a dopytu a to je vždy zdravé. Nám všetkým otvára oči a tým nám pomáha. Po katastrofickom scenári s vývojom agentúrneho zamestnávania v poslednom polroku, nás dnes teší opätovný nárast záujmu o personálny lízing, resp. o iné formy zamestnávania pracovníkov.
Aké sú teda vaše očakávania ďalšieho vývoja? Nájdu prácu prepustení pracovníci, navrátilci zo zahraničia, či budúci absolventi?
Ponuka voľných pracovných miest je dnes veľmi obmedzená. V minulom roku sme mali prácu, ale nemali sme ľudí. Dnes máme ľudí, ale máme problém ich umiestniť. Ľudia však stále môžu nájsť prácu, ale musia si uvedomiť, že to bude ťažšie. Firmy a zamestnávatelia dnes idú po kvalite. Prácu získajú tí najkvalitnejší ľudia. Vďaka kríze sa firmy zbavujú nekvalitných zamestnancov a viac sa orientujú na dostupné talenty. Ťažšie si budú hľadať prácu absolventi. Ľudí, ktorí sa v dôsledku krízy vrátili na Slovensko musíme presvedčiť, že ostať pracovať na Slovensku sa im oplatí aj vtedy, keď sa začnú spamätávať pracovné trhy v Európe. Čaká nás ťažké, ale zaujímavé obdobie, ktoré mi trochu pripomína obdobie, kedy sme na slovenskom trhu personálnych služieb začínali podnikať.
Za rozhovor poďakoval
Pavel Vitek
Kto je Luboš Sirota?
Ing. Luboš Sirota, MBA, Chairman of the Board & CEO Trenkwalder, a.s.
Luboš Sirota je absolventom Elektrotechnickej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Po škole pôsobil v Slovenskej televízii, kde pracoval na rôznych manažérskych pozíciách, vrátane riaditeľa personálneho úseku. V rokoch 1991 až 1992 bol zároveň aj členom riadiaceho orgánu Slovenskej televízie – Rady STV.
V rokoch 1992 – 1996 študoval manažment na City University Bratislava a. po skončení štúdia pôsobil niekoľko rokov na City University Bratislava ako vedúci katedry Riadenia ľudí a lektor v oblasti personálneho manažmentu. Manažérske vzdelanie ukončil získaním titulu MBA na Nottingham Trent University.
Po odchode zo Slovenskej televízie pracoval ako personálny riaditeľ v Tatrabanke. V roku 1995 prijal ponuku na majetkovú spoluúčasť v skupine personálno-poradenských spoločností Management Partners Group, kde pôsobil do roku 2003 ako spolumajiteľ a konateľ. Po fúzii so spoločnosťou Trenkwalder, ktorá je jednou z najväčších personálnych spoločností v Európe, s pôsobením vo viac ako dvadsiatich krajinách, zastáva funkciu predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa najväčšej personálnej agentúry na Slovensku, Trenkwalder, a.s.
Od roku 2002 je prezidentom Asociácie personálnych agentúr Slovenska a od roku 2008 aj členom prezídia Republikovej únie zamestnávateľov.